BRATISLAVA. Najvyšší súd na verejnom zasadnutí sprísnil trest členovi zločineckej skupiny sátorovcov Františkovi Zákalovi prezývanému Šrek.
Vo väzení by si tak mal odsedieť 25 rokov, konkrétne v režime s najprísnejším stupňom stráženia.
Prepadne mu aj majetok
Takisto mu podľa verdiktu súdu prepadne majetok a po prepustení z výkonu trestu má byť tri roky pod ochranným dohľadom.
Najvyšší súd sa tak stotožnil s odvolaním prokurátora, podľa ktorého bol pôvodný 23-ročný trest uložený Špecializovaným trestným súdom v marci tohto roku nedostatočne prísny.
Dnešný verdikt je právoplatný, Zákal sa na jeho vyhlásení nezúčastnil.
Špecializovaný súd uznal Zákala za vinného z členstva v zločineckej skupine, účasti na úkladnej vražde, ale napríklad aj z trestného činu krivej výpovede. V roku 2005 totiž vypovedal na polícii, že vtedajší viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak od neho zobral úplatok vo výške 300 000 slovenských korún.
Toto tvrdenie sa však ukázalo ako nepravdivé, pričom zločinecká skupina chcela vraj Spišiaka diskreditovať s cieľom zabezpečiť jeho odchod z funkcie.
Sprísnili aj ďalšie tresty
Najvyšší súd už začiatkom októbra sprísnil tresty niektorým obžalovaným v rámci prípadu zločineckej skupiny sátorovci. Kristiánovi Kádárovi k 25-ročnému trestu, ktorý mu uložil Špecializovaný trestný súd v marci tohto roka, pridal prepadnutie majetku.
Z 21 na 25 rokov tiež zvýšil trest Pavlovi Vlčkovi, zo 17 na 18 rokov Rolandovi Szamaránskemu a rovnako zo 17 na 18 rokov trest sprísnili aj Andorovi Márikovi. Pri tejto trojici súd takisto nariadil prepadnutie majetku.
Vyhovel tak odvolaniu prokurátora voči verdiktu prvostupňového súdu, ktorý pôvodne uložené tresty pre obžalovaných považoval za nedostatočne prísne. Bývalému policajtovi Borisovi Drevenákovi ponechal súd pôvodný 17-ročný trest.
Špecializovaný trestný súd uznal obžalovaných už v marci tohto roku za vinných z viacerých trestných činov vrátane založenia zločineckej skupiny, viacerých vrážd alebo rôznej majetkovej a trestnej činnosti.
Viacerí proti tomuto verdiktu podali odvolania, ktoré najvyšší súd zamietol.
Násilná a ekonomická trestná činnosť
Zsolt Nagy, prezývaný Čonty a Juraj Bugár známy ako Bugi akceptovali rozsudky Špecializovaného trestného súdu z marca tohto roka, preto sa ich odvolacie konanie netýkalo.
Nagy si pre trestnú činnosť odpykáva 22-ročný trest, Bugár dostal trest o rok nižší. František Zákal bol zase na októbrovom verejnom zasadnutí vyčlenený na samostatné konanie, keďže jeho advokátka sa ospravedlnila pre práceneschopnosť.
Skupina sátorovcov páchala násilnú a ekonomickú trestnú činnosť v Dunajskej Strede, v okresoch Galanta a Komárno, ale aj na iných miestach na území Slovenska a Maďarska od roku 1999 až do roku 2010.
Lajosa Sátora zavraždili vlastní ľudia v decembri 2010 a jeho telo členovia gangu opakovane premiestňovali, aby ho polícia nenašla. Sátorovci súperili o priestor s gangom pápayovcov, ktorí v marci 1999 zahynuli v bare Fontána v Dunajskej Strede. Strelcov si údajne objednal Sátor.
Obeťami gangu boli tiež traja muži, takzvané biele kone, ktorých sa sátorovci zbavili, aby nemohli vypovedať v prípade podvodov s DPH. Na svedomí majú aj vraždu Vojtecha Écsiho, člena konkurenčnej skupiny pápayovcov a jeho ochrankára Branislava Kotlana v apríli 2003. Informácie o pohybe Écsiho dostali od policajta Borisa Drevenáka.
Drevenák bol ako jediný z obžalovaných stíhaný na slobode a momentálne je na úteku.
Kruté spôsoby vrážd
Sátorovci sa krutým spôsobom zbavili aj svojho člena Andreja Reisza, ktorého najprv zastrelili, potom rozštvrtili a pomleli mlynčekom na mäso.
Násilnou smrťou sa skončil aj život zápasníkov, bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov.
Podľa svedectva jedného z členov gangu z prípravného konania skupina pripravila o život približne päťdesiat ľudí.
Do trestnej činnosti sátorovcov patrí aj zločin falšovania verejnej listiny, keďže dvaja členovia získali falzifikáty preukazov príslušníkov Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby.
