VILIAM DOBIÁŠ pracuje ako záchranár od roku 1977 a je prezidentom Slovenského červeného kríža. Sám viackrát zasahoval pri hromadných dopravných nehodách a je aj rozhodcom medzinárodnej súťaže záchranárov Rallye – Rejvíz. V rozhovore opisuje, ako záchranári postupujú pri rozsiahlych nehodách a ako určia, kto prvý dostane pomoc.
Keď nahlásia veľkú nehodu s množstvom zranených, dokedy musia byť záchranári na mieste? Máte nejaký časový limit?
Nie sú stanovené limity, ale platí, že by to malo byť čo najskôr. Zásada je, že do dvoch minút po prebratí adresy nášho cieľa musíme byť na ceste. Pri veľkých nehodách to však býva aj skôr.
Na miesto príde veľa záchranných vozidiel, policajti, hasiči. Kto rozdeľuje úlohy?
Minúta po minúte: Ministerky po nehode potvrdili dvanásť obetí, z toho štyri maloleté Čítajte Veliteľom zásahu je väčšinou hasič. Ak je to nejaká kriminálna masívna činnosť, tak je ním policajt. Člen prvej zdravotnej posádky, ktorá je na mieste, sa stáva veliteľom zdravotníckeho zásahu. Musí spolupracovať s veliteľom hasičov aj policajtov. Musia sa napríklad dohodnúť, kde zriadia miesto na ukladanie ľahko a ťažko zranených, kde bude parkovisko pre prichádzajúce sanitky a podobne.
Prvá posádka tiež hlási, kde sa konkrétne nešťastie stalo a čo sa vlastne stalo. Oznámenie od ľudí totiž býva často chaotické. Zároveň treba určiť, koľko ľudí tam je, či ide o priemyselnú haváriu, dopravnú nehodu, alebo požiar. Z toho potom na operačnom stredisku vyhodnotia, koľko posádok na miesto pošlú.
Ktoré zranenia sa ošetrujú ako prvé?
Posádka, ktorá príde na miesto ako druhá, väčšinou roztrieďuje zranených. Robí to veľmi rýchlo a orientačne. Vyšetrenie jedného človeka trvá trištvrte minúty.
Záchranári vyšetrujú všetkých ľudí, ktorí sú na mieste. Pozerajú sa v podstate len na to, či je zranený pri vedomí, na dýchanie a krvný obeh. Na základe toho ich potom zatriedia do štyroch kategórií a až ďalšie posádky, ktoré prichádzajú, ich začínajú ošetrovať.
Ako ľudí podľa zranení označujete?
