SME
Štvrtok, 5. december, 2019 | Meniny má Oto

Cenu Biela vrana dostali dôchodkyňa za pátranie, Róm z Moldavy a obete totality

Biela vrana je ocenením odvahy.

Načítavám video...

BRATISLAVA. Bojovali proti totalite, policajnej brutalite či podvodníkom s pozemkami. Ocenenie za občiansku statočnosť Biela vrana dostali v nedeľu 17. novembra štyria ľudia.

Mária Sisáková, dôchodkyňa z obce Zbudza blízko Michaloviec, upozornila na podozrivé prevody pôdy, o ktorú prišli jej susedia. Milan Igor Hudák je jedným Rómov, ktorých polícia zbila počas zásahu v Moldave nad Bodvou v júni 2013. Účastníka SNP Branislava Tvarožka a Eduarda Mareka, ktorý bol v Pražskom povstaní, zas prenasledovali komunisti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Biela vrana je ocenením občianskej odvahy pre ľudí, ktorí bránia verejné dobro aj za cenu osobného príkoria. Organizuje ho občianske združenie Tichá voda, ktorá ho po 11 rokoch prevzala od zakladateľov Aliancie Fair-play a Via Iuris.

Minulý rok ocenili organizátori zavraždeného novinára Jána Kuciaka a ďalších šiestich investigatívnych novinárov, ktorí pokračovali v jeho práci napriek nebezpečenstvu.

„Je pre nás veľmi dôležité, aby vzácni ľudia v našej spoločnosti, ktorí bránia pravdu, spravodlivosť a verejný záujem, zažili poďakovanie a podporu,“ tvrdia organizátori na facebooku.

Laureátov 12. ročníka vybrala Rada Bielej vrany, ktorej členmi sú novinár Tomáš Němeček, herečka Táňa Pauhofová, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, právnička a zástupkyňa Via Iuris Eva Kováčechová, riaditeľ známeho kultúrneho centra Stanica-Záriečie zo Žiliny Marek Adamov a publicistka a zakladateľka Amnesty International na Slovensku Marta Šimečková.

Mária Sisáková

Mária Sisáková zo Zbudze vyhľadávaním v katastri prišla na podozrivé prevody pôdy, o ktorú prišli jej susedia. Pomohla im sťažovať sa, úrady jej dali v mnohom za pravdu. Prípad dnes vyšetruje polícia, sú v ňom vznesené viaceré obvinenia.

Hoci má Sisáková s týmito ľuďmi nepríjemné skúsenosti, v analýze prevodov pozemkov pokračuje .

„Odpovedala som, že chodia za mnou ľudia a prosia o to, či by som aj ich pozemky nemohla preveriť a ja to nemôžem nechať len tak,“ tvrdí v rozhovore pre SME Sisáková.

Sisáková býva v dome na konci jednej z bočných ulíc. Na vedľajšom pozemku si všimla, že bol nepokosený, a tak zisťovala, komu patrí. Keďže vedie lesné spoločenstvo, vie pracovať s katastrom.

Zistila, že vlastníkom je realitný maklér Slávko Jakubčo, a tak išla na obecný úrad, aby Jakubča vyzvala, nech svoju lúku pokosí.

Jakubčovci síce podľa Sisákovej nechali pozemok pokosiť, no pýtali sa jej, ako sa o nich dozvedela, a hnevali sa, čo sa „má čo hrabať v katastri“. Takáto reakcia sa jej zdala podozrivá.

Keďže im nanovo vymeriavali pozemky, Sisáková mala kópiu katastrálnych dát z roku 2000. Tak zistila, že Jakubčovcom oficiálne predal v oku 2010 pozemok Andrej Minkanič, hoci ten zomrel v roku 1987.

Po čase Sisáková našla vyše päťdesiat podozrivých prípadov, keď pozemky skončili u Jakubčovcov. Na prípad upozornil Denník N, ktorý zistil viac ako päťsto podozrivých prevodov, ktoré sa týkajú rodiny Jakubčovcov.

Polícia vo veci vedie päť trestných stíhaní a obvinila šesť ľudí. Okrem rodiny Jakubčovcov preveruje aj úradníkov a notárov, ktorí na prevody pozemkov mali dozerať.

Milan Igor Hudák

Jeho príbeh prišla na Slovensko zaznamenať arabská televízia Al-Džazíra. Milan Hudák cestoval každý týždeň viac ako 70 kilometrov do maďarského gymnázia, aby zmenil svoj život nezamestnaného Róma v osade a stal sa učiteľom.

Rozhodol sa tak po brutálnom zásahu polície 19. júna 2013 v jeho osade v Moldave nad Bodvou. Zranenia miestnych zdokumentovala mimovládna organizácia ETP.

„Bolo to hrozné, rozbili mi hlavu, brali od nás peniaze, rozbíjali mobilné telefóny,“ opisoval pre SME zásah Igor. „Na to sa nedá zabudnúť.“

V roku 2016 vyšetrovateľ zastavil všetky trestné stíhania a potom miestnych Rómov obvinili z krivého obvinenia. Kauza ani po rokoch nie je uzavretá.

Keď sa Igor prihlásil sa na denné štúdium gymnázia, štát mu odobral dávky a ďalej s rodinou nevedel prežiť. Na to, aby mohol pokračovať na maďarskom gymnáziu, mu prispeli súkromní donori školy. Igor však napokon školu nedokončil.

Odkedy sa vrátil z Maďarska, žije opäť na Budulovskej a pracuje tam ako zdravotný asistent. Učí deti hygienickým návykom a je v kontakte s rodinami, ktorým robí aj spojku s lekármi.

Okrem toho aktívne zlepšuje život v osade. Pomohol napríklad vyriešiť problém s poštármi, ktorí do osady nechodia, spoluorganizoval upratovanie v osady a v komunitnom centre pomáha deťom s učením.

Branislav Tvarožek

Príbeh celej jeho rodiny je spojený s demokratickými ideálmi a bojom proti totalite – proti fašizmu aj komunizmu. Za odboj ho zo strednej školy vyhodili ľudáci, z vysokej zasa komunisti. Oba totalitné režimy ho zavreli a vyšetrovali.

„Celý život som robil to, čomu som veril. Nepovažujem to za nič výnimočné, bola to samozrejmosť,“ hovorí po rokoch.

Už ako stredoškolák so spolužiakmi vydával letáky s protištátnymi heslami, zatierali hákové kríže a rôzne ľudácke heslá. Písali nápisy proti Hitlerovi, Tisovi či deportáciám, kým ich nechytili.

Ministerstvo školstva ich vylúčilo zo školy. Tvarožek sa potom zamestnal v továrni v Novom Meste ako robotník. Zapojil sa do povstania a po jeho potlačení ho zajali. Podarilo sa mu ujsť a do konca vojny pomáhal zásobovať partizánov.

Po vojne si dokončil maturitu a stal sa študentom Vysokej školy technickej, z ktorej ho zas vyhodil komunistický režim.

Pomáhal svojmu bratrancovi Živodarovi Tvarožkovi, ktorý sa zo zahraničia rozhodol vrátiť do Československa, aby bojoval proti komunistickej diktatúre. Ako agent s falošnými dokladmi posielal správy do slobodného sveta .

Branislava odsúdili za to, že poskytol svojmu bratrancovi nocľah a neoznámil jeho návrat. Dostal trest päť rokov a poslali ho do Jáchymova. Po väzení ho poslali do baní do Karvinej, ako vojaka s čiernymi výložkami v technických práporoch, kde strávil ďalšie dva roky.

Po nežnej revolúcii, žil Branislav Tvarožek v ústraní, svoj príbeh opísal prvýkrát až v roku 2014 pre denník Sme.

Eduard Marek

Eduard Marek má 102 rokov a je najstarším československým skautom. Väznili ho nacisti za pomoc Židom a potom aj komunisti za to, že pomáhal pri útekoch prenasledovaným. Súdený bol v procese nadväzujúcom na proces s Miladou Horákovou.

„Vždy hovorím, že som zažil všetky tri odboje. Ten prvý som robil mame rok odboj pod perinou, to bol rok 1917, druhý odboj boli Nemci a tretí komunisti,“ spomína Marek.

Po nástupe nacizmu začal pomáhať prenasledovaným Židom najmä potravinami, finančne aj materiálne. Na začiatku roka 1942 ho preto v Prahe zatklo gestapo. Pomohol mu tlmočník, ktorý jeho slová pri výsluchu interpretoval tak, že Marek pomáhal Židom nevedomky. Preto dostal trest len tri mesiace, ktoré strávil ťažkými prácami vo väzení na Pankráci a v Jihlave.

Aby zakryl svoju činnosť, Eduard Marek vstúpil do českej Vlajky, čo bola nacionalistická a fašistická organizácia. Že šlo len o zásterku, v roku 2014 uznala aj etická komisia ministerstva obrany.

Na konci vojny, v máji 1945 sa ešte stihol zapojiť aj do Pražského povstania proti nacistom. Pôsobil ako spojka medzi odbojármi a pomáhal ich vyzbrojovať.

Po nástupe socializmu začal znovu pomáhať prenasledovaným ľuďom. S priateľmi založili odbojovú skupinu DEB – dr. Eduard Beneš, a pomohli ujsť napríklad Jaromírovi Smutnému, kancelárovi bývalého prezidenta s celou jeho rodinou.

Odhalili ho bol súdený v procese Lederer a spol., ktorý nadväzoval na proces s Miladou Horákovou. Eduard Marek dostal desať rokov, jeho manželku Helenu odsúdili na jedenásť rokov.

Po siedmich rokoch ho z väzenia podmienečne prepustili. Vo voľnom čase potom pomáhal viacerým mládežníckym organizáciám, ich skautskú činnosť skrývali pod hlavičkou Československej telovýchovnej jednoty.

Rehabilitácie sa dožil až po Nežnej revolúcii, v roku 1989 mal už 72 rokov, no napriek tomu stál pri obnove československého skautingu a je aktívnym skautom dodnes.

V júni tohto roka ako 102-ročný skočil na letisku v Kolíne v tandeme z lietadla padákom a má rozpísanú svoju tretiu knihu o histórii československého skautingu.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výrobca špičkových automobilov odporúča palivá OMV MaxxMotion
  2. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie sú odovzdané
  3. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  4. Trnavská univerzita v Trnave je výskumná a kvalitná
  5. Viac ako vzdelanie
  6. Pravda o proteínoch. Koľko ich potrebujeme a ktoré sú najzdravšie?
  7. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  8. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  9. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  10. Dotácie stlačili cenu ekologických Volkswagenov na minimum
  1. Vieme kto vám dá garanciu doručenia zásielky do Vianoc
  2. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  3. Tenisový lakeť je nielen ochorenie športovca
  4. Výrobca špičkových automobilov odporúča palivá OMV MaxxMotion
  5. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  6. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  7. BILLA má lacnejšie slovenské výrobky už teraz
  8. Dotácie stlačili cenu ekologických Volkswagenov na minimum
  9. Aké vianočné darčeky nakúpiť a zaplatiť len za dva z troch?
  10. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie sú odovzdané
  1. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 13 024
  2. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 10 614
  3. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 9 147
  4. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 7 962
  5. Čo chýba deťom v pestúnskych rodinách? Láska to nie je 7 616
  6. Každodenne sa na cestách zraní veľa detí 7 418
  7. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 7 001
  8. Žijú v núdzi, zázrak je aj kilo cestovín 6 160
  9. Hypotéka v dvadsiatke. Ako vyzerá opak mileniálov? 5 474
  10. Večer bola voda pitná, ráno už nie 5 471

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf Smeru Robert Fico.
Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico Kalavskej ukázal dvere

Kto po tejto skúsenosti podá Smeru ruku?

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vľavo) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miroslav Lajčák.

U. S. Steel sa búri, vyššia daň ho pripraví o milióny. Hrozí aj drahšia voda

Košická radnica požiada premiéra o odpustenie pôžičky 15,2 milióna eur.

U. S. Steel Košice.

Mikuláš Vareha sa na náramok teší, považuje ho za svoje alibi

Každý vie, že som sedel nevinne, vyhlásil po prepustení samozvaný kráľ Zemplína.

Mikuláš Vareha po podmienečnom prepustení.

Riaditeľku školy a jej predchodkyňu zbavil prokurátor obvinenia

Michalovská polícia im dávala za vinu zamestnávanie odsúdeného riaditeľa.

Základná škola na Krymskej ulici. Zaujímala sa o ňu polícia, už nebude.