BRATISLAVA. Poslanci SaS chcú, aby voľbe kandidátov na verejných funkcionárov v Národnej rade Slovenskej republiky vždy predchádzalo verejné vypočutie kandidátov v príslušnom parlamentnom výbore.
Chcú tak podľa svojich slov zefektívniť a stransparentniť proces takejto voľby. Zmeny navrhujú v novele Rokovacieho poriadku.
Predkladatelia poukázali na to, že príslušný výbor v zmysle zákona "navrhnutých kandidátov pozvať a vypočuť môže, ale s výnimkou prípadov, keď to nariaďuje osobitný zákon, tak nemusí urobiť".
Podotkli, že zákon prípadné vypočutia neupravuje podrobne a neukladá povinnosť napríklad zverejniť audiovizuálny záznam z vypočúvania či zverejnenie zoznamu kandidátov.
Málo informácií
"Dôsledkom takéhoto stavu je, že v porovnaní s voľbou kandidátov na ústavných sudcov prebieha voľba iných funkcionárov oveľa menej transparentne a poslanci NR SR i verejnosť majú o navrhnutých kandidátoch oveľa menej informácií i možností overiť si ich odborné a osobnostné predpoklady pre výkon funkcie či informácie týkajúce sa ich predchádzajúceho pôsobenia," vysvetlili poslanci v predloženej správe.
Vysvetlili, že parlament okrem kandidátov na ústavných sudcov a generálneho riaditeľa RTVS volí napríklad kandidátov na generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu či členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj Rady RTVS a TASR a ďalších.
Úprava by sa podľa ich slov nemala týkať volieb funkcionárov parlamentu, ako sú jeho predseda a podpredsedovia či predsedovia výborov, ktoré sú "vnútornou vecou NR SR a tieto pozície sa obsahujú na základe politických dohôd".
Kontrola parlamentu
Zmenu rokovacieho poriadku predložil aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger a nezaradený poslanec Richard Vašečka. Zefektívniť chcú výkon kontroly parlamentu v oblasti kultúrno-etických otázok.
Cieľom novely je podľa ich slov okrem iného umožniť lepšiu verejnú kontrolu postupu zástupcov Slovenska pri rokovaniach na pôde Európskej únie a Rady Európy.
"Rozhodnutia orgánov Európskej únie, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty Únie, vo veľkej miere menia právny stav na Slovensku a preto je z hľadiska demokratického procesu nevyhnutné podriadiť postup zástupcov orgánov SR na rokovaniach v rámci EÚ a Rady Európy kontrole NR SR," tvrdia.
Argumentujú tým, že kultúrno-etické otázky sa stali dôležitou témou verejného diskurzu a polarizujú spoločnosť. Zdôraznili, že otvorená verejná debata na tieto témy je potrebná pre zvýšenie kohézie slovenskej spoločnosti.
