Advokát Ružička: Sudca môže podľahnúť na zabíjačke i na seminári

Advokátska kancelária Ružička and Partners patrí medzi najstaršie a najväčšie právnické firmy na Slovensku. Pred fúziou v roku 2009 išlo o dve samostatné kancelárie, ktoré začali právne služby poskytovať ešte v roku 1992.

Jej partner a jeden z bardov slovenskej advokácie JAROSLAV RUŽIČKA opisuje, ako sa za ten čas zmenili klienti aj advokátske kancelárie. „Za posledných desať rokov opäť nastal výrazný odlev medzinárodných kancelárií z regiónu,“ hovorí.

Zmenil sa podľa neho aj klient. „Pridanou hodnotou preňho už nie sú haldy strán právneho textu alebo rozsiahle reporty.“

V rozhovore sa vyjadruje aj k verejným zákazkám, pravidlám stretnutí medzi advokátmi a sudcami, odmeňovaniu koncipientov alebo neustálemu tlaku na ceny.

„Zaznievajú argumenty, že najlepšie je to, čo najmenej stojí. Zahmlieva sa tak realita, že cena má logický súvis s úrovňou, kvalitou a kvantitou služieb,“ hovorí Ružička.

Prečo ste sa stali advokátom?

Vždy som mal blízko k spoločenským vedám, čo vyústilo do náklonnosti k právu. Vysokú školu som skončil v polovici 80. rokov a po nej som prijal ponuku pracovať ako asistent na právnickej fakulte.

Bolo to obdobie, keď som ešte o advokácii neuvažoval, pretože ma viac oslovila právna veda a akademická pôda. Už ako študent som sa zaujímal o právno-teoretickú prácu. Ponuku na asistentské miesto som preto vnímal aj ako ocenenie a motivovalo ma to ostať ďalej skôr pri vedeckej činnosti než ísť do praxe.

Kedy ste sa dostali k advokácii?

Až v roku 1993. V čase dynamických zmien v spoločnosti a právnom systéme som začal inklinovať viac k praxi.

Začiatkom 90. rokov pri vstupe zahraničných investorov na Slovensko asistovali najmä medzinárodné právnické kancelárie, ktoré medzičasom z trhu odišli. Teraz je to naopak, napríklad Ružička and Partners podporovala celý rad veľkých nadnárodných spoločností pri investíciách na Slovensku, v poslednom čase aj Jaguar Land Rover. Čím je spôsobené, že dnes si zahraniční investori bez problémov zvolia lokálnu kanceláriu?

Koncom 90. rokov mali medzinárodné kancelárie naozaj veľmi vysoký podiel na poskytovaní právnych služieb pre medzinárodnú klientelu. Tento podiel sa postupným vývojom zmenšoval.

Vzájomná spolupráca medzinárodných klientov a kancelárií bola spravidla postavená na už existujúcich väzbách zo zahraničia, čo bol faktor dôvery v spoľahlivosť a navyše tieto kancelárie k nám importovali špecifické know-how, po ktorom ekonomická transformácia prinášala dopyt.

Všetky dnes veľké lokálne kancelárie sa tak na začiatku tohto procesu ocitli v istom prirodzenom hendikepe a potrebovali konsolidovať svoje služby na úroveň nadnárodných poskytovateľov. Dialo sa to predovšetkým vďaka veľkému úsiliu, talentu a osvojovaniu si najlepšej praxe zakladajúcich partnerov relatívne úzkeho okruhu vtedy začínajúcich lokálnych kancelárií, ktoré získavali postupne väčší trhový podiel až sa zaradili k skupine, takpovediac top kancelárií.

Ako dôsledok tohto procesu je dnes na slovenskom trhu relatívne homogénna skupina vedúcich kancelárií, ktorá je zmiešaná z poskytovateľov s medzinárodným a lokálnym pozadím.

Má aj trh s advokáciou nejaké prirodzené cykly?

Iste. Vnímam to aj teraz, keď je situácia v čomsi podobná 90. rokom. Za posledných desať rokov nastal výrazný odlev medzinárodných kancelárií z regiónu. Zámerne hovorím o regióne, pretože záber medzinárodných kancelárií je vždy regionálny. Či sídlia v Prahe, vo Varšave, v Budapešti alebo v Bratislave, často poskytujú služby klientom z viacerých okolitých krajín.

Časť týchto kancelárií z regiónu odchádza, pretože niekdajší obchodný potenciál trhu sa zmenšil. Navyše sa výrazne posilnil potenciál veľkých lokálnych kancelárií, ktoré vedia kvalifikovane uspokojovať meniace sa požiadavky klientov.

Keď porovnávate zadanie od klientov v 90. rokoch a dnes, aký je v nich rozdiel?

Advokácia do istej miery kopíruje krivku ekonomického diania. V období prechodu do nového milénia bola dynamika ekonomického rastu v regióne vysoká a odzrkadlilo sa to aj vo veľkom podiele právneho poradenstva zameraného na implementáciu rozsiahlych a komplexných investičných projektov, poradenstvo pri korporátnych transakciách a financovaní.

Dnešný podiel tohto typu práce nie je taký významný, aj keď nie je zanedbateľný. Posledná dekáda však nastoľuje rad aktuálnejších tém, napríklad compliance, corporate governance, podnikateľskú transparentnosť, hospodársku súťaž, regulačné záležitosti alebo poradenstvo zamerané na právne aspekty technologického progresu a inovácií.

Zmenilo sa aj správanie klientov?

Určite, pridanou hodnotou dnes pre nich už nie sú haldy strán právneho textu alebo rozsiahle reporty z našich zistení, ale stručný a hutný produkt spracovaný kvalitne, zrozumiteľne, rýchlo a za primerané náklady. Primeranosť nákladov pritom treba chápať ako proporciu medzi cenou a vnútornými parametrami, najmä kvalitou služby.

Všeobecne možno registrovať aj rastúce nároky na kompetentnosť, čoraz viac špecifickú, nároky na efektivitu práce advokátov a ich prispôsobivosť.

Je správne, keď my novinári alebo verejnosť pozeráme na advokátov cez vidinu veľkosti?

Správny uhol pohľadu závisí, samozrejme, od celkového kontextu toho, na čo má slúžiť. Početnosť či veľkosť kancelárie však vždy implikuje isté diferenciačné znaky, aj pokiaľ ide o samotnú povahu právnych služieb, a teda použitie veľkostného kritéria je opodstatnené.

Neznižuje to však hodnotu advokátov v regiónoch, ktorí sú pritom spravidla tí, s ktorými práve obyčajní ľudia prichádzajú do kontaktu najčastejšie? Ako novinár prichádzam do kontaktu prevažne s veľkými kanceláriami a potom sa zamýšľam, či čitateľom ponúkam ucelený obraz o advokácii.