V 11. storočí Bruno z Kolína, známy duchovný a intelektuál z nemeckej šľachtickej rodiny, odmietol príležitosť stať sa biskupom.
Namiesto kariérneho postupu do vyšších radov cirkvi sa vydal do zasneženej divočiny pohoria Chartreuse vo Francúzsku a postavil odľahlé sídlo, čím založil izolovaný rád, ktorý za posledných deväť storočí zostal pravdepodobne najprísnejším a najasketickejším rádom v katolicizme.
Dokonca aj dnes členovia rádu, ktorý má kapituly po celom svete, väčšinou trávia svoje dni osamote, v sparťanských celách v modlitbe a kontemplácii, v kombinácií s manuálnou prácou. Mnísi idú spať skoro a prebúdzajú sa v noci, aby sa spolu niekoľko hodín modlili. Hovoria len zriedka a jedia jednoduchú, skromnú stravu.
Nikdy nedeformovaný
Trošku zo života vo vnútri kláštora Grand Chartreuse zachytil dokumentárny film Veľké ticho od Philipa Gröninga z roku 2005. Dianie na obrazovke je také pomalé a tiché, že film by ste si mohli pomýliť so záberom na fotografiu.
Mních v rúchu sa modlí vo svojej cele dlhé minúty, nehybne kľačiac na tvrdom dreve. Sneží. Svetlo sa posúva na chodbe. Až po 20 minútach započujete ľudské hlasy mníchov spievajúcich nočné modlitby. V jednom momente režisér zachytí lietadlo, ktoré mu letí nad hlavou. Vyzerá ako hmyz a je príliš ďaleko na to, aby bolo počuť zvuk motora. Obrovský stroj a jeho svet obchodu a pohybu je prekrytý svetlom a tichom kláštora.
„Nikdy nebol reformovaný, lebo nikdy nebol deformovaný.“ Táto fráza sa často používa na opísanie rádu, ktorý symbolizuje ikona: kríž stojaci na vrchu zemegule, obklopený siedmimi hviezdami reprezentujúcimi svätého Bruna a šiestich učeníkov, ktorí rád založili. Je to vizuálna reprezentácia latinskej vety, stat crux dum volvitur orbis, „Kríž je stabilný, kým sa svet otáča,“ odrážajúca vieru vo večnú Kristovu pravdu uprostred pozemského chaosu.
