Anička sa narodila milujúcim rodičom. Tí však zápasia s existenčnými problémami. Nemajú peniaze na hračky či knižky, každý deň sa trápia, aby Anička mala čo jesť, prípadne aby nezmrzla.
Do škôlky sa nedostane. Nielen pre to, že v regióne, v ktorom vyrastá, je ich málo, ale aj preto, že pre deti ako je ona, nebýva miesto. A tak sa pohybuje len doma, v prostredí, kde čelí silnému stresu z problémov, v ktorých sa rodina nachádza.
Pri nástupe do školy Anička spolužiakom nestíha. Nie preto, že by bola hlúpa. Ako 6-ročná sa vie zodpovedne postarať o svojich mladších súrodencov, vie uvariť polievku či zakúriť v peci, ovláda činnosti, ktoré by bežné deti pravdepodobne nezvládli. Knihu ani ceruzku však v živote nedržala a po slovensky sa doma rozprávali málo. Skúste si predstaviť, že začínate v škole, kde sa rozpráva a píše po arabsky.
