Anička sa narodila milujúcim rodičom. Tí však zápasia s existenčnými problémami. Nemajú peniaze na hračky či knižky, každý deň sa trápia, aby Anička mala čo jesť, prípadne aby nezmrzla.
Do škôlky sa nedostane. Nielen pre to, že v regióne, v ktorom vyrastá, je ich málo, ale aj preto, že pre deti ako je ona, nebýva miesto. A tak sa pohybuje len doma, v prostredí, kde čelí silnému stresu z problémov, v ktorých sa rodina nachádza.
Pri nástupe do školy Anička spolužiakom nestíha. Nie preto, že by bola hlúpa. Ako 6-ročná sa vie zodpovedne postarať o svojich mladších súrodencov, vie uvariť polievku či zakúriť v peci, ovláda činnosti, ktoré by bežné deti pravdepodobne nezvládli. Knihu ani ceruzku však v živote nedržala a po slovensky sa doma rozprávali málo. Skúste si predstaviť, že začínate v škole, kde sa rozpráva a píše po arabsky.
Anička sa v škole ťažko sústredí, učivu nestíha. Dostane sa do špeciálnej školy, ktorá je negatívnou nálepkou na celý život. Bez základného vzdelania si neskôr ťažko nájde zamestnanie. Zostane chudobná a túto chudobu odkáže aj svojim deťom – tak, ako ju ona sama zdedila od svojich rodičov.
Ako sa dostať von zo začarovaného kruhu?
Poslaním združenia Cesta von je pomáhať ľuďom uviaznutým v chudobe získať prácu a dôstojný život. „Spoločnosť je nastavená podľa nepísaných pravidiel strednej triedy, nie podľa pravidiel chudoby. Ak sa však do chudoby narodíte, dlhodobo v nej žijete a vidíte ju všade okolo seba, tieto nepísané pravidlá nepoznáte,“ vysvetľuje prečo ľudia v generačnej chudobe potrebujú pomoc zvonku Pavel Hrica, výkonný riaditeľ združenia Cesta von.

Ciest, ako pomôcť, existuje viacero. Zo skúsenosti však združenie vidí najväčší potenciál v systematickej práci s deťmi ako bola Anička, už v ranom detstve. „Chudoba fatálne ovplyvňuje rozvoj dieťaťa práve v jeho prvých 3 rokoch. Všetky ďalšie problémy v škole a v dospelosti na ňu nadväzujú a do veľkej miery z nej vyplývajú,“ vysvetľuje P. Hrica základnú myšlienku projektu Omama.
Rané detstvo je najdôležitejším obdobím života. Na vek 0 až 3 roky si takmer nespomíname, ale náš mozog si práve v tomto období formuje zhruba 80 % neurónových prepojení. Napríklad len trénovanie jemnej motoriky u dieťaťa má dokázateľne priamy vplyv na schopnosť riešiť logické operácie, ako je počítanie príkladov.

Kedy príde Omama?
Projekty ranej starostlivosti pre deti narodené do generačnej chudoby sa na Slovensku nerealizovali. Až do roku 2018, keď vznikol projekt Omama.
Omamy sú ženy priamo z rómskych komunít, ktoré sú vyškolené, aby rozvíjali, vzdelávali a stimulovali malé deti vo vylúčených osadách na Slovensku. Omamou musí byť osoba, ktorej miestni dôverujú, majú rešpekt a neboja sa ju pozvať do domácnosti. Omama totiž nepomáha iba deťom. Poskytuje poradenstvo pre ich rodičov, ako aj pre tehotné ženy v celej osade.

Projekt tak zároveň pomáha chudobným ženám získavať vzdelanie, pracovné návyky a zmysluplnú prácu. Momentálne môže združenie vďaka darcom zamestnať 10 omám v siedmich komunitách. Tie na týždennej báze pracujú s viac ako 170 deťmi.
„Omamy s deťmi napríklad trénujú úchop a jemnú motoriku vkladaním guličiek do dierok v krabičke, poznávajú a pomenúvajú farby a tvary, učia sa slová pri čítaní obrázkových knižiek, rozvíjajú pamäť a spoluprácu spievaním pesničiek, lozia a objavujú predmety,“ vymenováva P. Hrica činnosti, ktoré sú pre nás bežné, no pre deti vyrastajúce v generačnej chudobe úplne neznáme.
Z poberačov dávok prispievatelia do systému
Ročne sa do osád narodí približne 7 000 detí, čo zodpovedá počtu asi 21 000 detí vo veku od 0 do 3 rokov, ktoré by bolo nutné stimulovať. „Ak len časť detí zlepší svoje výsledky v škole, vďaka ktorým sa im neskôr podarí zamestnať sa, tak tu namiesto ,poberateľov dávok’ budeme mať prispievateľov do systému,“ podotýka P. Hrica.
Účinok ranej starostlivosti preto môže mať blahodárny vplyv nielen pre samotné chudobné komunity, ale aj pre štátny rozpočet. Aj dáta zo zahraničia združeniu Cesta von potvrdzujú, že práve investícia do ranej starostlivosti prináša tú najväčšiu návratnosť.

Spoločne s odborníkmi z Oxfordskej univerzity sa snažia zmerať úspešnosť projektu, aby o jeho rozšírenie mal záujem aj samotný štát.
Kým však k tejto systémovej zmene dôjde, združenie plánuje projekt rozšíriť do čo najväčšieho množstva chudobou ohrozených oblastí. „Práve vďaka štedrosti individuálnych darcov sme mohli zamestnať prvé Omamy na polovičný úväzok za minimálnu mzdu. Do budúceho roka sa nám, veríme, podarí zamestnať ďalšie, vďaka ktorým dáme šancu vyššiemu počtu detí vyjsť zo začarovaného kruhu chudoby,“ uzatvára Pavel, zakladateľ Omamy.
Staňte sa aj vy súčasťou projektu Omama. Akýkoľvek príspevok pomôže zamestnať ďalšie ženy žijúce v extrémnej chudobe, a zároveň pomôže deťom, ktoré sa do chudoby narodili, získať lepšiu štartovaciu pozíciu v živote. Podporte občianske združenie v ich iniciatíve kliknutím na tlačidlo PODPORÍM.
Denník SME sa v spolupráci s portálom Dobrá Krajina rozhodol vytvoriť priestor pre priblíženie príbehov ľudí a komunít, ktoré potrebujú našu pomoc. V každom z článkov našej rubriky SME za dobrú krajinu môžete priamo podporiť konkrétny projekt a aj takto sa stať aktívnou súčasťou budovania dobrej krajiny.