Na americkom patentovom úrade zapísali tento patent 24. novembra 1874 pod číslom 157124. Autorom bol istý Joseph Farwell Glidden.
Vynález, s ktorým prišiel, zamýšľal ako pomôcku pre farmárov. Zakrátko po patentovaní sa však začal využívať na celkom iné účely.
Málokto si dnes spomenie na jeho pôvodný účel a naopak, každému sa pri vynáleze vynorí vojna, genocída a útlak.
Použil sponky od ženy
Všetko sa začalo v mestečku DeKalb v štáte Illinois. Na svojej farme tu žil Joseph Farwell Glidden. Ovdovený po tom, ako mu manželka zomrela pri pôrode, sa druhý raz oženil, istý čas tu bol aj šerifom, no celý život bol najmä farmárom. Na farme bolo roboty vždy vyše hlavy, pôvodný zrubový dom neskôr nahradili za tehlový.
Jedného dňa počas zimy 1872 - 1873 si jeho druhá manželka Lucinda všimla, že jej z misky zmizlo niekoľko veľkých sponiek do vlasov. Myslela si, že jej ich vzala mladá dcéra, no tá to kategoricky popierala. Lucinde to vŕtalo v hlave, až kým nenašla dve z nich v manželovej košeli. „Joseph, čo robíš s mojimi sponkami?“ pýtala sa zaskočene.
A muž jej odpovedal, že pracuje na nápade s plotom. Spomenula si, ako ho prosila, nech spraví niečo s tým dobytkom, ktorý im chodil na dvor. Muž využil dlhé zimné večery a napokon vynašiel ostnatý drôt.
V kávovom mlynčeku
Vtip hovorí, že ostnatý drôt vznikne, keď sa skríži had s ježom. V skutočnosti to dokázal Glidden jednoduchšie. Práve jednoduchosť a finančná nenáročnosť stála za popularitou jeho drôtu.
Joseph Farwell Glidden. (zdroj: Cityofdekalb.com)Glidden totiž nebol zďaleka prvý a ani jediný, ktorý sa zaoberal touto myšlienkou. Spolu so zaberaním pôdy sa prudko rozmáhal chov dobytka a myšlienka, ako ho ohradiť jednoduchým spôsobom, zamestnávala mnohých.
Už v minulosti sa ľudia ohradzovali pomocou rôznych prírodných zábran z tŕnistých vetiev či kaktusov, 19. storočie však prialo vede.
Na patentovom úrade už pred Gliddenom pristál patent Michaela Kellyho s plochým drôtom doplneným ostňami vkladanými cez otvory a tvarom pripomínajúcimi diamant.
Napokon evidovali až niekoľko stoviek patentov na rôzne verzie ostnatého drôtu.
Gliddenov ostnatý drôt bol vlastne zlepšením toho Kellyho, no ostne vznikali ohýbaním a odštipnutím drôtu.
Víťazom sa však stal nielen preto, že bol najpraktickejší, ale aj preto, lebo spolu s kamarátom a kováčom Phineasom Vaughanom vymysleli, ako ho ľahko sériovo vyrábať.
„Spoločne rozobrali starý kávový mlynček a zložili ho s využitím princípu pohyblivej objímky a krúžku. Po otočení kľuky vyrobil stroj malú cievku jednotnej veľkosti,“ vysvetľujú na webe Joseph F. Glidden Homestead and Historical Center, domovskej stránky združenia, ktoré dnes dbá o autorov odkaz a prevádzkuje múzeum v jeho niekdajšej farme v DeKalbe.
„Vynález Josepha Farwella Gliddena pomohol zmeniť históriu amerického západu a mal ďalekosiahly vplyv na celom svete,“ uvádzajú na webe. Zvlášť v druhej časti vety majú smutnú pravdu.
