BRATISLAVA. Posledné 150. miesto na kandidátke do parlamentných volieb začalo pútať pozornosť v roku 2010, keď sa z neho prekrúžkoval do parlamentu Igor Matovič na kandidátke SaS.
Z miest na konci listiny, ktoré dovtedy kandidáti považovali za najmenej atraktívne, sa vtedy do parlamentu dostali aj traja Matovičovi kolegovia, aby vzápätí SaS opustili a o necelý rok založili hnutie OĽaNO.
Do parlamentných volieb 2020 podali 25 kandidátok, komisia rozhodne v piatok Čítajte Matovič odvtedy stále kandiduje zo 150. miesta a po dvoch voľbách, v ktorých sa mu opäť podarilo získať mandát v parlamente, sa ním zrejme inšpirovali aj iné strany.
Viaceré do februárových volieb nasadia na posledné miesto svojich kandidátok ľudí, ktorí vzbudzujú pozornosť.
V strane bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí je na 150. mieste držiteľ ocenenia Biela vrana a bloger Ján Benčík, ktorý už niekoľko rokov sleduje a odhaľuje extrémistov a konšpirátorov na internete.
Za koalíciu PS-Spolu bude kandidovať zo 150. miesta bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. SNS na posledné miesto nasadila primátora Popradu a menovca predsedu strany Antona Danka.
Smer stratil známe tváre. Ako oslovia voličov poslanci namiesto Lajčáka či Kaliňáka Čítajte „Nemôžeme uprieť zásluhy Igorovi Matovičovi, že spopularizoval 150. miesto a dnes je pozíciou, ktorej sa pripisuje nejaká sila,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Pre kandidátov je podľa neho výhodnejšie byť na 150. mieste ako napríklad v tretej desiatke.
„Treba mať aj zaujímavé meno, ktoré niečo pre voličov danej strany symbolizuje,“ hovorí s tým, že atraktívnosť poslednému miestu dodávajú aj médiá tým, že o kandidátoch píšu viac.
Stopäťdesiate miesto ako symbol funguje podľa neho aj preto, že volič sa prirodzene skôr pozrie na koniec kandidátky ako napríklad na 45. miesto.
