BRATISLAVA. Na úhradu výdavkov súvisiacich s následkami povodní na Slovensku vyčlenila vláda vyše 1 756 057 eur. Finančné prostriedky, ktoré vyčlenila vláda v stredu na svojom rokovaní, sa týkajú povodní od januára do júna tohto roku.
Z tejto sumy bude na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác takmer 1 413 614 eur a na zámer vykonávania povodňových záchranných prác viac ako 342 443 eur.
Povodne na území Slovenska v uvedenom období spôsobili škody vo výške vyše 748 706 eur, z toho boli škody na majetku fyzických osôb 73 454 eur, na majetku právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov 87 104 eur.
Z predkladaného materiálu z dielne envirorezortu vyplýva, že na majetku obcí išlo o škody vo výške viac ako 385 973 eur a na majetku štátu išlo o sumu 202 175 eur.
V období prvého polroka boli povodňami najviac postihnuté obce na území okresov Čadca, Martin, Nitra, Žilina a Stará Ľubovňa.
Z materiálu vyplýva, že povodne na Slovensku si od januára do konca júna vyžiadali 50-krát vyhlásenie III. stupňa povodňovej aktivity a 86-krát II. stupňa povodňovej aktivity.
Starostovia obcí vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v dvoch oblastiach.
Vláda rozhodovala aj o:
V prípade návrhu členov Správnej rady Fondu na podporu športu ešte nedošlo v koalícii k úplnej zhode na všetkých menách. Štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Gönci tým ozrejmil vypustenie schvaľovania menoslovu správnej rady fondu zo stredajšieho rokovania vlády. "Rieši sa jedno meno," konkretizoval pre TASR Gönci. Naznačil, že s personálnym obsadením nie sú stopercentne stotožnení koaliční partneri SNS.
Parlament bude predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyberať z dvoch kandidátov - Zuzany Dlugošovej a Martina Rajňáka. V stredu ich na rokovaní schválila vláda. Dlugošová bola jednou z dvoch kandidátok, ktoré vláda odporučila v prvom výbere parlamentu. Vtedy sa s ňou dostala cez výberovú komisiu aj úradníčka Monika Filipová, ktorá sa do opätovnej voľby neprihlásila. Druhým kandidátom na šéfa úradu na nahlasovanie korupcie je analytik Najvyššieho kontrolného úradu Rajňák. Nový úrad má chrániť whistleblowerov, teda ľudí, ktorí poukážu na protispoločenskú činnosť. Jeho zriadenie priniesol zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vstúpil do platnosti 1. marca tohto roku.
Vláda schválila novelu vládneho nariadenia, podľa ktorého sa budú v podzemných vodách zisťovať aj hladiny fosforu a dusitanov. Kabinet zároveň stanovil normy na prítomnosť týchto chemických látok vo vode a aktualizoval normatívne tabuľky s maximálnymi povolenými hranicami jednotlivých chemických prvkov v podzemných vodách. Novela vládneho nariadenia vstúpi do platnosti od 1. januára 2020.
Novelizované znenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a taktiež návrh úpravy zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v tomto roku na rokovanie vlády nedostanú. Kabinet na stredajšom zasadnutí zrušil predloženie návrhov z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019.
Vláda bude mať do konca januára 2020 na stole návrh riešenia priestorovej situácie pracovísk Štatistického úradu a sídla INFOSTATu - Inštitútu informatiky a štatistiky. Predložením návrhu kabinet poveril riaditeľa ŠÚ Alexandra Balleka.
Prostriedky na modernizáciu športovej strelnice v Trnave, ktoré boli súčasťou vládou schválených prostriedkov na výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry národného významu v rokoch 2019 - 2021, budú určené na výstavbu nového športoviska - Národného streleckého centra. Vláda na stredajšom rokovaní v tejto súvislosti zmenila uznesenie z júna 2019.
Slovensko mešká s úplnou transpozíciou troch smerníc Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z informácie o transpozičnom deficite a harmonograme jeho odstránenia, ktorú v stredu vláda zobrala na vedomie. Kabinet zároveň uložil príslušným rezortom úlohu deficit odstrániť.
