BRATISLAVA. Krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) nepotrebujú vymýšľať nové nástroje či nové mechanizmy, potrebujú sa opätovne prihlásiť k tým princípom a záväzkom, ktoré sú v srdci tejto platformy a boli prijaté v Helsinkách.
Podľa úradujúceho predsedu OBSE a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru) sa na tom v prvý deň zasadnutia Ministerskej rady OBSE zhodli prítomní ministri zahraničných vecí a štátni tajomníci.
Vyjasnili si očakávania
Lajčák absolvoval vo štvrtok samostatne bilaterálne rokovanie s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom a šéfom ukrajinskej diplomacie Vadimom Pristajkom, venované stavu a riešeniu konfliktu na Ukrajine a očakávaniam od samitu Normandskej štvorky v Paríži.
Krajiny by v rámci OBSE mali viac spolupracovať, zhodli sa Lajčák a Pellegrini Čítajte S Lavrovom i Pristajkom si vyjasnili očakávania jednej i druhej strany. Minister na oboch partnerov apeloval, že OBSE potrebuje silný impulz z Paríža: "Potrebujeme potvrdenie, že proces, ktorý sa na Ukrajine odohráva, je pozitívny, že boli uskutočnené vážne kroky k naplneniu dohôd z Minska. Obaja partneri ma nezávisle od seba ubezpečili, že idú do Paríža dobre pripravení a majú snahu a záujem, aby to stretnutie bolo úspešné."
Minister porovnal situáciu na moste v Stanyci Luhanska na východe Ukrajiny v januári a dnes.
Oprava mosta je podľa neho príkladom politickej vôle a prepojenia politickej a ľudskej roviny a jej priameho dosahu na ľudí. "Tri roky nebola politická vôľa, dnes tam jazdí autobus a vozí ľudí, to bolo pred rokom nemožné," pokračoval.
Bratislavská výzva
Lepšia politická klíma podľa Lajčáka umožnila väčšiu bezpečnosť a lepší komfort pre ľudí.
"Civili nezomierajú, máme menej vojenských obetí, vzdialenie ťažkej techniky a rozšírenie odmínovanej zóny dávajú pocit návratu k normálnosti," uviedol.
Pripravovanú Bratislavskú výzvu či už neformálne, alebo formálne podporila viac ako polovica ministrov.
"Bude to dokument, ktorý ostane v pamäti v spojení s touto ministerskou radou, a ľudia oceňujú, že je to volanie, aby sme sa opätovne vrátili k záväzkom, ktoré sú v srdci tejto organizácie," povedal Lajčák.
"Neviem ani o jednej krajine, ktorá by mala problém s týmto dokumentom." Zmyslom tohto dokumentu bolo tak trochu vrátiť OBSE viac do centra pozornosti ministrov.
Na samite, ktorý zaznamenal vysokú politickú účasť celkovo 52 z 57 účastníckych krajín OBSE, sa vo štvrtok prijali prvé formálne rozhodnutia: v roku 2021 jej bude predsedať Švédsko a v roku 2022 Poľsko, čo je dôležité pre stabilitu organizácie.
Budú hľadať zhodu a konsenzus
Rokovania budú prebiehať celú noc a delegáti z troch kontinentov budú hľadať zhodu a konsenzus na znení výsledných dokumentov. Koľko z pripravovaných textov sa reálne prijme, sa uvidí až v piatok (6. 12.). O mnohých textoch sa bude ďalej rokovať aj po skončení samitu.
Súčasťou samitu s viac ako 1500 delegátmi sú aj paralelné zasadnutia prípravných výborov, množstvo koordinačných stretnutí, rokovanie zástupcov Parlamentného zhromaždenia OBSE a ďalšie sprievodné podujatia. Na bratislavskom samite vystúpil aj v Rusku väznený ukrajinský režisér Oleg Sencov.
Jedným z vedľajších podujatí bola inaugurácia virtuálneho tréningového centra na ochranu kritickej infraštruktúry.
Finančne naň prispeli SR, USA i Japonsko. Cieľom je vedieť zabrániť výpadkom energie. Lajčák absolvoval aj podujatia s témou humanitárnej situácie na Ukrajine a úlohou žien v konfliktoch, ktoré podľa neho musia byť súčasťou riešení konfliktov.
