BRATISLAVA. Slovensko je na chvoste Európy vo vzdelávaní dospelých, pomôcť zlepšiť to by mohli regióny.
Pre agentúru SITA to uviedli odborníčky na vzdelávanie dospelých, projektová manažérka a expertka projektu MOVED Zuzana Štefaníková a vedúca projektu ENLIVEN Ivana Studená zo Slovenskej akadémie vied.
Slovensko zaostáva za priemerom
Podľa stratégie Európa 2020, ktorú prijalo aj Slovensko, sa krajiny Európskej únie zaviazali, že do budúceho roka sa bude aspoň 15 percent dospelých vzdelávať.
Aj keď od roku 2016 počet Slovákov, ktorí sa venujú celoživotnému vzdelávania mierne stúpol, stále dosahuje len štyri percentá.
Žiaci si v matematike polepšili. Výrazný pokrok zatiaľ analytici nevidia Čítajte Menšie čísla ako Slovensko má podľa aprílového Eurostatu Chorvátsko, Bulharsko a Rumusko. Priemer Európy je 11,1 percenta.
Slovensko patrí podľa Studenej k najslabším krajinám Únii v účasti na vzdelávaní v skupine nízko kvalifikovaných. Dospelými s nízkym stupňom kvalifikácie sú aj tí, ktorí nedokončili základnú školu.
„Slovensko má síce relatívne nízky počet ľudí s nízkym stupňom vzdelania oproti krajinám v Európskej únii, na druhej strane, čo sa týka vyhliadok týchto dospelých na trhu práce sme naopak na chvoste Európy,“ priblížila Studená.
Ako dodáva, je pritom potvrdené, že z celospoločenského hľadiska je vzdelávanie aj dospelých s nízkou kvalifikáciou investíciou a nie nákladom.
Pomôcť by mali regióny
Podľa Studenej by regióny mali začať monitorovať situáciu v oblasti vzdelávania dospelých.
Kraje a okresy by si mali všímať účasť na vzdelávaní, efektívnosť rôznych vzdelávacích aktivít a najmä rovnomernosť účasti z hľadiska rôznych skupín, či už z pohľadu kvalifikácie, veku alebo rodinnej situácie účastníkov vzdelávania.
Zamerať by sa mali aj na oblasti, ktoré sú pre daný región špecifické a mapovať aktuálne potreby rozvoja zručností dospelých.
„Na regionálnej úrovni je väčšia šanca pre dobrý kontakt, komunikáciu so zamestnávateľmi,“ povedala Studená a dodala, že je dôležité, aby si regióny monitorovali kvalitu poskytovateľov vzdelávania a vytvárali s nimi partnerstvá.
Štefaníková si myslí, že vzdelávanie dospelých nemá len veľký význam pre kvalitu života jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Aj podľa nej by sa mu mala venovať pozornosť na regionálnej úrovni.
Dodala, že vzdelávanie dospelých je dôležité najmä v súčasnosti, keď sa poznatky rýchlo rozvíjajú „a v záujme udržania si práce, alebo uplatnenia sa je potrebné neustále si vedomosti a zručnosti dopĺňať“.
Dospelých je náročné zapojiť do vzdelávania
Učebná pomôcka má rozvinúť kritické myslenie a vysvetliť, ako si overiť informácie Čítajte V máji 2018 bol spustený projekt MOVED - Tvoríme modernú politiku vzdelávania dospelých financovaný z eurofondov. Jeho cieľom je prispieť k tvorbe lepšej verejnej politiky vzdelávania dospelých či k zvýšeniu počtu týchto dospelých.
Spolupracuje napríklad so žilinskou a prešovskou univerzitou, Asociáciou inštitúciou vzdelávania dospelých či Štátnym inštitútom odborného vzdelávania.
V rámci medzinárodného projektu ENLIVEN, ktorý skončil v septembri, odborníci analyzovali dáta o účasti na vzdelávaní. Vo firmách a medzi účastníkmi programu vzdelávania dospelých robili kvalitatívny výskum.
„Potvrdili sme, že dospelých s nízkou úrovňou zručností je mimoriadne obtiažne zapojiť do vzdelávacích príležitostí, pretože oni sami vzdelávanie nevnímajú ako možnosť zlepšenia svojej situácie,“ priblížila Studená jeden zo záverov projektu.
