BRATISLAVA. Kauzy mýtneho systému, štátnych bytov či Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a ďalšie podnety postúpil v tomto roku polícii Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík, kontrolóri v tomto roku upozornili spolu na 25 prípadov možného porušenia zákona, z toho v siedmich prípadoch podal úrad trestné oznámenie a ďalších 18 podaní malo netrestný charakter.
Najviac trestných podaní sa podľa neho týkalo podozrení z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Porušenie povinností bolo podľa Papajčíka identifikované práve pri správe služobných bytov, obstaraní mýtneho systému či pri rozhodovaní zástupcu samosprávy hlavného mesta v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). „V tomto prípade kontrolóri odstúpili zistenia, ktoré súvisia ešte s rokom 2010, obdobím, kedy na čele mesta stál primátor Andrej Ďurkovský. Zástupca bratislavskej samosprávy ako majoritného akcionára BVS so 60 % akcií vtedy na valných zhromaždeniach hlasoval za zmeny majetkových pomerov vo vodárenskej spoločnosti bez toho, aby k takémuto kroku mal stanovisko mestského zastupiteľstva. Podľa názoru NKÚ SR mal predstaviteľ mesta povinnosť získať na takéto konanie súhlas zastupiteľstva, pretože hlasovania mali jednoznačne vplyv na majetok a majetkový prospech mesta, schvaľované zmeny sa dotýkali nakladania so samosprávnym majetkom, verejnými financiami,“ uviedol Papajčík. Zákon o obecnom zriadení podľa neho zveruje priamo obecnému zastupiteľstvu rozhodovanie o základných otázkach života obce, okrem iného má schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním.
Trestné oznámenia NKÚ podáva aj pre konanie predstaviteľov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či Agrokomplexu (prípad kaštieľa Malanta). „Netrestné podania súvisia hlavne s fungovaním miestnych samospráv a v tejto oblasti kontrolóri odstupujú najčastejšie veci, ktoré nemajú trestnú povahu, ale súvisia s porušením iných zákonných noriem. Ide hlavne o nesúlad všeobecne záväzných nariadení s príslušným zákonom. V tejto oblasti to boli podania, ktoré sa týkali agendy nakladania s komunálnym odpadom (11 prípadov) a v šiestich prípadoch išlo o zle nastavené pravidlá pri poskytovaní dotácií na verejnoprospešné služby,“ povedal Papajčík.
Hovorca pripomenul, že NKÚ uzavrel ešte v roku 2015 memorandum o spolupráci s Generálnou prokuratúrou (GP) a Policajným zborom SR. „Zmyslom tohto memoranda je nielen zlepšiť komunikáciu a výmenu informácií po ukončení kontrolnej akcie, keď už úrad odstupuje vecné podania orgánom činným v trestnom konaní, ale vytvoriť priestor pre aktívnu spoluprácu kontrolórov s prokuratúrou alebo políciou pri možnom porušení zákona v samotnom priebehu akcie. Súčasťou tejto spolupráce je aj vzdelávanie, pričom témou ostatnej edukačnej aktivity kontrolórov boli otázky súvisiace s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,“ vysvetlil Papajčík.
Úrad sa podľa neho v súčasnosti zameriava na prierezové, výkonnostné kontroly, ktoré sú zamerané na dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. „To sa v konečnom dôsledku premieta aj do obsahu podaní, ktoré kontrolóri odstupujú polícii. Dnes ide o podozrenia na porušenie povinností pri správe cudzieho majetku, kým v minulosti to bolo skôr o podozreniach na spreneveru pri nakladaní s majetkom či verejnými financiami. Účelom kontroly je pomôcť lepšej správe vecí verejných, v efektívnejšom hospodárení. Kontrola je aktívnou prevenciou proti korupcii a má pomáhať spoločnosti predchádzať nezákonnému konaniu politikov, verejných či štátnych zamestnancov, najmä pri dodržaní povinností pri správe verejného majetku a pri hospodárnom, efektívnom nakladaní so štátnymi či európskymi finančnými prostriedkami,“ dodal hovorca.
