BRATISLAVA. Súdnictvo potrebuje jednotný systém na posudzovanie efektivity práce sudcov. Pre agentúru SITA to uviedla emeritná sudkyňa z iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková.
Podľa jej slov sa nedajú všetky súdne prípady paušalizovať, ale pri väčšine sa dajú stanoviť časové lehoty na rozhodnutie. Systém by mohol pomôcť aj pri prieťahoch v konaniach. Javorčíková pripomína, že podobne nazerajú na súdne prípady v susednom Rakúsku, kde sa systém za roky praxe osvedčil. Systémové zmeny v tejto oblasti chcelo priniesť Ministerstvo spravodlivosti SR po spolupráci s expertmi z európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ).
Na základe zozbieraných dát sa budú určovať časové lehoty na jednotlivé úkony. Systém tiež sudcu automaticky upozorní, ak bude v rozhodovaní meškať.
„Pre rovnomerné zaťaženie sudcov na Slovensku je kľúčová existencia systému kritérií, na základe ktorých bude možné stanoviť, aký je priemerný počet vecí, ktoré sudca pri dobrej organizácii práce a fungujúcom súdnom manažmente dokáže rozhodnúť v primeranom čase v konkrétnej agende. Pre vysokú objektivitu by sa mali osobitné kritériá tiež stanoviť aj pre špecifické druhy súdnych vecí v rovnakých agendách,“ uviedla Javorčíková. V praxi je podľa nej teda dôležité nastaviť časový harmonogram aj na náročné prípady. Na viacerých súdoch po celom Slovensku v súčasnosti testuje nový systém rezort spravodlivosti. Zatiaľ si súdy stanovujú časové limity samostatne, v budúcnosti je cieľom ich zjednotenie.
Javorčíková ako pozitívny príklad uvádza Rakúsko, kde obdobný systém už funguje. „Takýto systém dlhodobo funguje napríklad v Rakúsku, kde sa po dobu niekoľkých rokov sledovala práca sudcov z hľadiska časovej náročnosti na vykonávanie konkrétnych úkonov v jednej súdnej veci rovnakého druhu. Na základe toho sa stanovili časové kritériá, v rámci ktorých by mali sudcovia byť schopní rozhodnúť jednu vec v porovnateľných agendách. Sudcovia zo ZOJ v minulosti opakovane navrhovali, aby sme išli touto cestou. Dobre nastavené kritériá výkonnosti sudcov by boli kľúčové nielen pre optimálne obsadenie existujúcich súdov z hľadiska počtu pridelených sudcov, ale aj pre hodnotenie jednotlivých sudcov. Teda, či sú schopní pri primeranom zaťažení a dobrom administratívnom servise podať dostatočné výkony,“ dodala.
Systém by mohol pomôcť, aby súdy pracovali systematicky. „Dobre nastavený systém by ovplyvnil aj mieru prieťahov v súdnych konaniach. Pokiaľ by boli súdy optimálne obsadené sudcami podľa ich zaťaženosti súdnymi spormi, neboli by takzvané preťažené súdy na jednej strane, a na druhej strane súdy, ktoré majú prebytok sudcov. To isté platí, ak na jednom súde je na jeden druh agendy, napríklad obchodnej, dostatok sudcov a sú schopní vybavovať veci bez prieťahov, ale v druhej súdnej agende, napríklad občianskej, je chronicky trvajúci nedostatok sudcov, ktorí pracujú stále v preťaženom režime. Pri nastavení časových kritérií by sa aj jednotlivé kolégiá a grémiá sudcov mali optimálne obsadzovať sudcami,“ doplnila Javorčíková.
Časové rámce pre občianskoprávne, obchodnoprávne, trestné a rodinnoprávne agendy si nastavovali jednotlivé pilotné súdy individuálne. Cieľom projektu je zistiť primeraný čas na rozhodnutie veci v reálnych podmienkach na jednotlivých stupňoch súdov s prihliadnutím na náročnosť vecí. Po ukončení pilotného projektu, vyhodnotení a analýze výsledkov bude možné podľa ministerstva spravodlivosti ustáliť vhodný časový limit. Súčasné limity však ministerstvo ani po opakovaných otázkach nekonkretizovalo. Projekt funguje na Okresnom súde v Banskej Bystrici, Bratislave I, Košiciach I a Krajskom súde v Košiciach.
