SME
Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra
INZERCIA

Spovede zachránených: Uvoľnený kameň mu pomliaždil ruku, zachránili ho vrtuľníkom

Vo Vysokých Tatrách dostali druhú šancu na život.

(Zdroj: Jakub Letovanec)

Hodnotiť bezpečnosť na horách iba podľa televíznych novín by mohlo vyvolať zdanie, že je to najnebezpečnejší kút na Zemi. Ich bezpečnosť však závisí od toho, akými si ich spravíte. Objektívne príčiny, akými sú blesky, lavíny či padajúce kamene, tvoria minimum výjazdov Horskej záchrannej služby. Za väčšinu úrazov si môžu turisti sami.

„Ročne máme zhruba 3000 zásahov, z toho 80 percent úrazov si ľudia spôsobia sami. Podcenia prípravu túry, nemajú dostatok skúseností, nevedia predvídať alebo si nepozrú predpoveď počasia ani podmienky na horách,“ hovorí riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.

Súvisiaci článok Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? Čítajte 

Oslovili sme preto viacero turistov a horolezcov, ktorí majú skúsenosť s výjazdom Horskej záchrannej služby a pýtali sa ich, čo sa stalo, ako prebiehala záchranná akcia a či by dokázali situáciu vyriešiť aj bez pomoci horských záchranárov.

Záchranná akcia vrtuľníkom

Keby ste sa začiatkom júla 2019 vybrali do hôr a nachádzali by ste sa niekde v okolí Gerlachovského štítu, stretli by ste možno aj Lukáša Čemana. Práve vtedy sa tam pripravoval na švajčiarsky Matterhorn, na ktorý mal vystúpiť o mesiac neskôr.

Bolo poobede a pri zlaňovaní z ľavého rebra Kotlového štítu sa mu spolu s lezeckým partnerom kdesi zaseklo lano. Nestalo sa im to prvýkrát, preto ich to nezaskočilo a situáciu riešili rutinne.

„Pri zlaňovaní treba vždy stiahnuť lano, je to normálna vec. Preto som zaň potiahol, avšak spolu s ním sa uvoľnil aj nejaký kameň,“ opisuje člen Slovenského horolezeckého spolku JAMES Lukáš Čeman.

Uvoľnený kameň sa rútil smerom k nim a len čo ho započuli narážať do skál desiatky metrov nad nimi, okamžite sa pritisli k stene a čakali, kým ich všetky kamene preletia. Obišiel ich jeden, druhý aj tretí kameň a keď už to vyzeralo, že je všetko v poriadku, Lukáš sa vyklonil a pokračoval v namotávaní lana. Lenže vtedy prišla osudná rana.

„Jeden kameň zostal kdesi zablúdený a potichu vyletel asi až o desať sekúnd neskôr. Vôbec som to nečakal, našťastie ma trafil len do predlaktia a prsta,“ ukazuje na fotku krvácajúcej ruky.

Kameň mal zhruba 30 x 15 centimetrov a Lukáš si ho všimol na poslednú chvíľu. Dva metre nad ním trafil do steny a keby sa mu aj chcel vyhnúť, kvôli zmene smeru by sa mu to nepodarilo.

Namiesto namotávania lana preto zrazu riešili, či ho vôbec ešte budú potrebovať, či dokážu zísť sami, alebo si radšej privolajú vrtuľník. Rozhodli sa pre poslednú možnosť.

Lukáš Čeman má ako člen lezeckého klubu pri sebe vždy aj balíček prvej pomoci a nepodceňuje ani prípravu. Pred každou túrou si pozrie, aká je predpoveď počasia, aká je situácia na horách alebo či nefúka príliš silný vietor.

Vytiahol preto z batoha obväz a spolu s kolegom krvácanie zastavili. Ruku mal však aj naďalej dosť vykrútenú na to, aby ňou dokázal zlaniť ďalšie dve, tri dĺžky dole. Boli zhruba 150 metrov v stene a keď sa zamysleli, že ďalej ich už čaká ťažší terén a musel by používať obe ruky, rozhodli sa nepokračovať.

Pozreli sa, či je dostatočná viditeľnosť na vrtuľník aj či príliš nefúka a s podozrením na zlomenú ruku zavolali Horskej záchrannej službe.

„Dobrý deň. Nachádzame sa v ľavom rebre Kotlového štítu pod Gerlachom a kolegovi trafil ruku kameň,“ začal telefonát jeho lezecký partner.

Dispečer potom odovzdal komunikáciu záchranárovi vo vrtuľníku, ktorý zisťoval, či sú dostatočne zaistení a či majú úkryt, aby ich veľký tlak vzduchu z vrtuľníka nesfúkol dole alebo neuvoľnil ďalšie kamene. Neprešla ani polhodina a z vrtuľníka sa k nim už spúšťal záchranár.

„Najskôr nás odniesli k Batizovskému plesu a mňa potom zobrali do Starého Smokovca. Tam k nám nasadla zdravotná sestra, dala mi infúziu a leteli sme do nemocnice do Popradu. Na chirurgii ma vybavili prednostne, nakoniec som to nemal zlomené. Vyčistili mi ranu od drobných kamienkov a zašili mi ruku. Mám na to dobré spomienky, Horskú záchrannú službu vnímam ako slovenskú záchranársku elitu,“ uzatvára Lukáš.

Záchranná akcia lanovkou

Podobnú skúsenosť ako Lukáš má aj Petra Škrovánková, ktorú tiež zachraňovali priamo zo steny. Avšak nie cez deň, ale v noci a nie vrtuľníkom, ale lanovkou.

Spolu s kolegom totiž liezli v stene Lomnického štítu, keď sa jej kolega, prvolezec, zle zachytil a vypadol zo steny. Po niekoľkometrovom páde pristál na nohách a nemohol sa ďalej hýbať.

„Našťastie bol pri vedomí a nemusela som ho ani ošetrovať. Nebol však schopný chodiť a nachádzali sme sa ešte dosť vysoko, preto by bolo zlaňovanie nebezpečné. Našli sme si radšej pohodlné miesto na sedenie a privolali Horskú záchrannú službu,“ spomína Petra.

Bola však už noc a pol jedenástej večer, preto po nich nemohol ísť vrtuľník. Záchranári sa uistili, že sa nenachádzajú v nebezpečných podmienkach a zvolili najrýchlejšiu možnú cestu ako sa k nim dostať. Lanovku.

„Lanovka už v noci nepremávala, no lanovkári boli ochotní zapnúť ju. Vďaka tomu sa k nám záchranári mohli dostať omnoho rýchlejšie, ako keby liezli alebo čakali do rána, až by mohol vzlietnuť vrtuľník,“ pokračuje Petra.

V Tatranskej Lomnici preto nasadli do lanovky a dve hodiny od telefonátu už boli na Lomnickom štíte. Zostávalo spustiť sa k zraneným a vytiahnuť ich hore. Do sedačky najskôr zapli Petru, potom jej kolegu. Následne vstúpili do lanovky a odviezli sa do Tatranskej Lomnice, kde ich už čakala sanitka.

Nakoniec dvaja záchranári, dvaja dobrovoľníci a dvaja horolezci mohli o tretej v noci povedať, že sa záchranná akcia skončila. Bolo to len štyri a pol hodiny od jej začiatku.

Horská záchranná služba však neraz rieši prípady, kedy im poranený nevie povedať, kde sa nachádza alebo je zakliesnený kdesi v členitom teréne. Raz takto zachraňovali horolezca, ktorý síce povedal, kde sa nachádza, no kvôli noci a obrovským niekoľkometrovým kameňom ho hľadali hodiny. Bol totiž skrytý za jedným z nich a zakaždým, keď boli pár metrov od neho a vykrikovali jeho meno, tak spal.

Nakoniec sa k nemu dostali a záchrannú akciu označili za úspešnú. Pozitívne to vnímajú aj tí, ktorí dostali vďaka Horskej záchrannej službe druhú šancu na život. V 80 percentách prípadov to však vôbec nemuseli riešiť a svoje životy nemuseli riskovať ani záchranári.

Treba si preto pamätať, že hory nie sú nebezpečné, pokiaľ si ich my takými nespravíme. Vo svojom najnovšom videu na to poukazuje aj Telekom, ktorý je hrdým partnerom Horskej záchrannej služby už 21 rokov.

Tento článok vám prináša Telekom.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Ján a Martina.
Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde rozplietame mafiánsky štát

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.

Podcast Dobré Ráno.
Marian Kočner

Neprehliadnite tiež

Vypnite kamery, my si s nimi poradíme, vyhrážal sa Kotleba poslancom

Protestujúci okolo Beblavého dva dni odmietali opustiť rečnícky pult v parlamente.

Poslanci Alan Suchánek, Viera Dubačová, Miroslav Beblavý, Simona Petrík, Martin Poliačik a Jozef Mihál počas zasadnutia mimoriadnej schôdze.

Pozrite si, ako vyzerá miesto činu dva roky po vražde (fotoreportáž)

Novinára Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zabili 21. februára 2018.

Hrdosť na syna? Radšej by som bola rada, keby tu boli obidvaja, vraví novinárova mama Jana Kuciaková.

Dôležitý most v Prešove sa rozpadáva. Milióny na opravu mesto nemá

Výluka vlakov pod Škultétyho ulicou bude drahšia ako oprava.

Most na Škultétyho ulici sa rozpadáva.