BRATISLAVA. Štát by mal pravidelne využívať také nástroje merania, ktoré najlepšie vypovedajú o kvalite. V prípade finančnej gramotnosti je to testovanie PISA.
Povedal to riaditeľ mimovládnej organizácie INEKO Peter Goliaš. Finančná gramotnosť patrí podľa neho medzi dôležité predpoklady úspešného života.
Ministerstvo zvažuje účasť
Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) uviedla, že by bolo dobré zvážiť, do akých testovaní sa má Slovensko zapojiť, keďže niektoré merajú to isté. O podmienkach testovania finančnej gramotnosti podľa nej stále rokujú.
Goliaš hovorí, že meranie výsledkov je kľúčovým predpokladom pre poznanie kvality vo vzdelávaní a aj pre poznanie vplyvu reformných opatrení na kvalitu.
Dodal, že hospodárenie s peniazmi, využívanie rôznych zdrojov financovania či platobných mechanizmov sú každodennou súčasťou života dospelých ľudí a nesprávne rozhodnutia môžu významne skomplikovať život jednotlivcovi a v masovom merítku môžu mať negatívny dosah aj na verejne financie.
Slovenskí žiaci sa s testovaniami finančnej gramotnosti v meraní PISA popasovali v roku 2012, 2015 a 2018.
Pokles gramotnosti najmä u chlapcov
Výsledky z minulého roka Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejní v polovici roku 2020.
Lubyová: Na testovanie finančnej gramotnosti PISA peniaze sú, no zapájanie sa treba zvážiť Čítajte Goliaš vysvetlil, že výsledky ukázali v priemere pokles tejto gramotnosti u slovenských žiakov najmä u chlapcov a zväčšenie skupiny žiakov s najnižšou finančnou gramotnosťou.
Myslí si, že ak by Slovensko vystúpilo z ďalších testovacích cyklov, stratilo by informácie o ďalšom vývoji. Dodáva, že by bola verejná debata ochudobnená o tieto informácie.
„Problémy sa však nevyriešia tak, že o nich prestaneme hovoriť. Práve naopak, bez spoľahlivých meraní rastie riziko, že sa kvalita vo vzdelávaní bude zhoršovať,“ priblížil Goliaš.
„Vzdelávanie žiakov v oblasti finančnej gramotnosti je už dlhé roky povinnou súčasťou obsahu vzdelávania, či už ako prierezová téma na základných školách alebo súčasť ekonomického vzdelávania na stredných školách,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Dodáva, že na základe uznesenia vlády z roku 2008 bola stratégia vzdelávania vo finančnej oblasti doplnená do všetkých štátnych vzdelávacích programov.
Národný štandard finančnej gramotnosti je účinný od roku 2017 a s rozvíjaním tejto znalosti odporúča začať už škôlkach.
V súčasnosti prebiehajú práce na príprave národného projektu s názvom Finančná gramotnosť ako súčasť kľúčových kompetencií žiakov.
Kritika zo SaS
Poslanec Branislav Gröhling (SaS) v utorok obvinil ministerstvo, že si neobjednalo testovanie z dôvodu šetrenia, čo je podľa neho chyba.
SaS vyzvala Lubyovú, aby našla peniaze na testy finančnej gramotnosti Čítajte Ministerka školstva Lubyová reagovala, že peniaze na testovanie sú a prostredníctvom Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) rokujú s OECD o podmienkach zapojenia sa do rôznych testovaní.
„Samozrejme, rokujeme s nimi aj o tom, aby sme mali finančné testovanie v roku 2021,“ povedala ministerka.
Lubyová v rozhovore zdôraznila, že by bolo potrebné zvážiť, do akých testovaní sa má Slovensko zapojiť, keďže niektoré merania testujú to isté.
Slovenskí študenti v testovaní finančnej gramotnosti v roku 2015 skončili v pásme podpriemeru so 445 bodmi.
Na porovnanie, susedné Poľsko bolo v pásme priemeru so 485 bodmi. Najlepšie v testovaní dopadli štyri čínske provincie a Belgicko, ktoré dosiahli viac ako 540 bodov.
