O bezpečnosti panelákov hovorí Andrej Bartók zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Začiatkom týždňa ste sa boli pozrieť na prešovský panelák, v ktorom vybuchol plyn. Aké z toho máte dojmy? Existuje vôbec možnosť, že by sa po plánovanej likvidácii vrchných poschodí zachoval spodok paneláku a obnovil sa?
Dostali sme sa do spodných poschodí a konštrukcie síce nevyzerajú byť v dobrom stave, avšak reálne horelo len na vyšších poschodiach. Viem si preto predstaviť, že polovica budovy by ostala zachovaná, keďže steny a stropy nie sú staticky tak napadnuté, aby museli byť strhnuté. Otázne sú potom iné veci, ako statika. Všetko je totiž výrazne zatečené, výrazne sú narušené okná a dvere, rozvody – napríklad elektriny. Úplne sú zničené schody a výťahy vrátane strojovne výťahu na streche budovy.
To už znie ako pomerne rozsiahla rekonštrukcia.
Je na zamyslenie, či to stojí za to. Tieto rozhodnutia budú závisieť od mnohých ďalších vecí. Poviem jeden príklad z pohľadu poistenia. Poistku platili všetci obyvatelia domu. Keby sa pristúpilo k rekonštrukcii, tak polovica obyvateľov domu dostane zrekonštruované byty a polovica ľudí by nemala nič?
Z pohľadu laika je obnova zvyšku bytovky len ťažko predstaviteľná. Videli sme fotky zvnútra, kde namiesto schodiska či výťahu ostala len obrovská diera a okolité steny bývalého schodiska boli poohýbané. To všetko by sa dalo opraviť?
Schody by sa museli postaviť nové. Na nejaké vyrovnanie pôvodných panelov by som sa celkom nespoliehali. Vedľa vydutých stien lemujúcich schodisko by sa skôr vybudovala nová stena, ktorá by bola monolitická, nie panelová. A aj samotné schodisko by už zrejme bolo samonosné – oceľové alebo betónové. Samozrejme, bolo by tam treba urobiť nanovo veľa vecí, preto je namieste otázka, či to ekonomicky stojí za to.
Vyzeral by výbuch aký nastal v Prešove inak, ak by sa odohral v nejakom zo súčasných bytových domov a nie v starom paneláku?
