Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
ABAŠIRI, Japonsko. Micuhiko Maeda strávil štyridsať rokov ako navigátor a pozorovateľ pri love veľrýb neďaleko severného Japonska. Dnes vo veku 73 rokov stále trávi svoje dni s ďalekohľadom - z hliadkovej plošiny plavidla pozoruje Ochotské more a hľadá výtrysky vody.
Jeho loď však nemá harpúny. Namiesto toho vozí turistov vyzbrojených iba fotoaparátmi a mobilmi.
"Nemyslím si, že Japonci vedia mnoho o veľrybách," hovorí. "Chcem, aby sem ľudia chodili s nami a učili sa o všetkých rôznych druhoch."
Popularita pozorovania veľrýb v Japonsku stabilne rastie, zatiaľ čo konzumácia veľrybieho mäsa pomaly klesá, i keď má národ v love veľrýb dlhú tradíciu.
Tieto dve odvetvia nateraz dokážu spolu koexistovať, ale trendy ukazujú len jedným smerom, hovorí Patrick Ramage, riaditeľ ochrany morí v Medzinárodnom fonde pre dobré životné podmienky zvierat (IFAW).
"Musíme prehliadať západné karikatúry, ktoré zobrazujú Japonsko ako národ zaviazaný zabíjať veľryby," hovorí. "Pozorovanie veľrýb prebieha v oveľa menšom meradle ako na Novom Zélande, v Austrálii alebo tu v USA, ale Japonsko sa stabilne presúva k viac udržateľnému a nakoniec aj ekonomicky výhodnejšiemu využitiu veľrýb."
Zrejme si ho objednám
Japonský premiér Šinzó Abe, ktorého voličská základňa zahŕňa aj veľrybárske mesto Šimonoseki, je zrejme vodcom najviac prikloneným k lovu veľrýb v modernej histórii Japonska.
Avšak v snahe podporiť cestovný ruch - a rozšíriť jeho výhody mimo hlavných centier Tokia a Kjóta - už aj Abeho vláda podporuje ekologický cestovný ruch s využitím miestnych zdrojov, akým je aj pozorovanie vtákov a veľrýb.
Od konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa po celom Japonsku začali objavovať výlety za pozorovaním vráskavcov, vorvaňov a kosatiek. Podľa údajov IFAW sa počet účastníkov takýchto ciest v roku 2016 viac ako zdvojnásobil, vzrástol takmer na 234-tisíc ľudí v porovnaní so 103-tisíc v roku 2008.

Na výlete za pozorovaním veľrýb neďaleko severného Japonska bolo veľa nadšenia, ale aj pestrá zmes názorov na konzumáciu veľrybieho mäsa.
Lekár Akihito Koseki (28) bol prekvapený silou vorvaňa, keď švihol svojím obrovským chvostom a ponoril sa do oceánu, ale povedal, že táto skúsenosť nezmení jeho stravovacie návyky.
"Sú ľudia, ktorí protestujú proti konzumácii veľrybieho mäsa, ale jeme konské mäso a stále jazdíme na koňoch," povedal. "Ak vidím na jedálnom lístku veľrybie mäso, zrejme si ho objednám."
Šingo Sakuta (49) o tejto problematike uvažoval, keď bol pozorovať veľryby. Rozhodol sa, že odteraz sa bude viac zdráhať jesť veľrybie mäso.
Aj tak mu veľmi nechutilo.