SME
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Najkratší deň roka nastáva v nedeľu, no popoludní už svetla pribúda

Príčinou asymetrie je eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TSAR)

BRATISLAVA. Hoci zimný slnovrat, a teda aj najkratší deň roka nastáva v nedeľu 22. decembra 2019, v popoludňajších hodinách pribúda svetlo už od polovice decembra.

Západy slnka totiž od 13. decembra nastávajú každý deň o čosi neskôr, hoci len po sekundách a minútach.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá

"Príčinou tejto asymetrie je eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka a takisto sklon zemskej rotačnej osi. Najskorší západ slnka teda nastáva začiatkom decembra, zatiaľ čo najneskorší východ nastáva začiatkom januára," povedal pre TASR astrofyzik Patrik Čechvala z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad v Bratislave v dňoch od 10. do 15. decembra zapadá slnko už o 15.57 h, teda najskôr v roku.

Už 16. decembra však slnko zapadne o 15.58 h, čiže o celú minútu neskôr. V deň slnovratu potom zapadá o 16.00 h. Popoludní tak pribudli už asi tri minúty svetla.

Ráno však svetla ešte vždy ubúda a východy slnka nastávajú neskôr. Napríklad 16. decembra to bolo o 7.34 h, no v deň slnovratu vychádza slnko o 7.39 h. Ráno tak ubudlo päť minút svetla a deň sa skrátil celkovo o dve minúty. Celkovo najkratší deň roka trvá v Bratislave 8 hodín a 21 minút, v severnejšie položenej Žiline je to napríklad len 8 hodín a 11 minút (čím viac na sever, tým sú dni počas zimy kratšie).

Túto nerovnomernosť pozorovali aj naši predkovia a zodpovedá jej príslovie: "Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá." V niektorých kultúrach práve Luciu vďaka najskoršiemu západu slnka považovali za najkratší deň v roku.

Skryť Vypnúť reklamu

"Slnko sa po oblohe pohybuje nerovnomerne, čo je spôsobené práve obehom Zeme po eliptickej dráhe okolo Slnka a sklonom zemskej rotačnej osi. V bode, keď je Zem k Slnku najbližšie (tzv. afélium), pohybuje sa po svojej dráhe najrýchlejšie. Na oblohu sa nám to premietne tak, že Slnko po oblohe putuje rýchlejšie. Naopak, v bode, keď je Zem najďalej (v tzv. perihéliu), sa Zem pohybuje najpomalšie," vysvetlil Čechvala.

Stredné Slnko

Astronómovia podľa jeho slov zaviedli pojem "stredné Slnko", ktoré sa po oblohe pohybuje rovnomerne po celý rok.

Občiansky deň je potom rozdelený tak, že poludnie, teda čas prechodu slnka miestnym meridiánom alebo čas, keď je slnko najvyššie nad obzorom, by mal nastať o 12. hodine. V skutočnosti sa však tento čas mení - v závislosti od toho, v ktorom mieste daného časového pásma sa nachádzame, či v strede alebo na jeho okraji, a tiež vďaka nerovnomerného pohybu Zeme, ktorá na obežnej dráhe mení svoju rýchlosť. To tiež spôsobuje asymetrie spojené s časmi východu a západu slnka.

Skryť Vypnúť reklamu

Ranné svetlo začne potom výraznejšie pribúdať po Novom roku. Presne 1. januára slnko vyjde o 7.42 h, zapadne o 16.07 h. V porovnaní so slnovratom bude deň o štyri minúty dlhší, čo zodpovedá prísloviu "na Nový rok o kurací krok".

Na Troch kráľov, teda 6. januára, slnko vyjde už o 7.41 h - ako sa vraví, na Tri krále o minutu dále. Na Hromnice, teda 2. februára, potom slnko vychádza o 7.20 h a zapadá o 16.50 h, teda sa dovtedy deň predĺži na deväť a pol hodiny. Zodpovedá to opäť ďalšej známej pranostike "Na Hromnice o hodinu více".

V tomto čase sa už pohyb Zeme okolo Slnka spomaľuje a napríklad počas februára pribudne svetla symetricky v rovnakom množstve ráno i večer. V apríli potom už výraznejšie pribúda svetlo ráno v porovnaní s večerom. Súvisí to opäť s tým, že sa Zem blíži k aféliu a okolo 21. júna je jej pohyb po obežnej dráhe pomalší. "Existuje funkcia, ktorá tieto rozdiely popisuje a nazýva sa časová rovnica," doplnil pre TASR Čechvala.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 20 157
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 823
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 17 509
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 16 650
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 9 063
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat 7 647
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 610
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 367
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 297
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 6 803
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slnko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu