Súdna rada či minister spravodlivosti mali v minulých týždňoch, keď vychádzali najavo nové a nové zistenia o korupčných sudcoch, denne zasadať a konzultovať ďalší postup. Bývalý predseda Ústavného súdu JÁN MAZÁK hovorí, že kauzy Kočnerovej Threemy ukázali neschopnosť riešiť problémy v justícii.
Stretli ste sa niekedy s Marianom Kočnerom?
Nie, nikdy a ani náhodou.
Ako by ste reagovali, ak by ste ho stretli napríklad na nejakej spoločenskej akcii?
To je v mojom prípade zbytočná otázka. V roku 1999 som bol vymenovaný za sudcu a predsedu Ústavného súdu. Bývalý prezident Rudolf Schuster vediac o tom, že som nikdy neholdoval spoločenským udalostiam, recepciám a podobne, ma podpichol, že v takej funkcii už nebude východiska a budem musieť plniť aj spoločenské a reprezentačné povinnosti. Nič určité som neodvetil.

Počas siedmich rokov funkčného obdobia som však bol len na dvoch podujatiach. Na inauguračnej recepcii po mojom uvedení do funkcie predsedu Ústavného súdu a tuším v roku 2003 som bol na recepcii spojenej s vyznamenanými osobami.
V tom som pokračoval aj ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ. Vynieslo mi to, napokon, hodnotenie brutálne nespoločenskej bytosti. Lenže sudca a ústavný činiteľ musí byť zdržanlivý a mne to ani nerobilo nejaké ťažkosti.
Má mať sudca vo svojej hlave akýsi zoznam "závadových osôb", s ktorými by sa nemal stýkať či udržiavať kontakty?
Určite. Žijeme v relatívne malom sociálnom prostredí, takmer každý pozná každého, takže pre človeka v talári nie je ťažké identifikovať osoby, s ktorými by sa nemal stretnúť ani v rámci širších spoločenských kontaktov.