BRATISLAVA. Bolo mu vidieť iba oči. Tvár si zakrýval bielym papierom a bol viditeľne nervózny a agresívny. Za mrežami je už 29 rokov.
"Nech ma nesnímajú kamery," zakričal dvojnásobný vrah Ján Molnár (77) smerom k sudcovi Okresného súdu v Trnave Michalovi Eliášovi.
Na verejné zasadnutie, na ktorom sa malo rozhodnúť o jeho podmienečnom prepustení z leopoldovskej väznice, osobne neprišiel, lebo ho do budovy nemal kto eskortovať. Vypovedal preto cez telemost.
V Leopoldove si odpykáva doživotie za vraždu dvadsaťsedemročnej Holanďanky Gabrielle Widdershoven-Groenovej. S kumpánom Ľuborom Masárom ju na parkovisku v Rakúsku znásilnili a zavraždili v auguste 1990.
Bolo to iba pár mesiacov po tom, ako sa dostal Molnár z väznice na slobodu po širokej amnestii vtedajšieho československého prezidenta Václava Havla.
Za mrežami bol aj preto, že už za socializmu zavraždil svoju priateľku. Keby ho vo štvrtok prepustili, bol by prvý z doživotne odsúdených trestancov po Nežnej revolúcii, kto by sa dostal na slobodu.
Po pár minútach rozhovoru so sudcom však svoju žiadosť o prepustenie stiahol.
Nahnevaný a arogantný
"Určite by som to zvládol," odpovedal Molnár cez telemost z leopoldovskej väznice ešte pred verejným zasadnutím na otázku novinárov, či by takmer po tridsiatich rokoch za mrežami zvládol pobyt na slobode.
