O krajine, ktorej vládol, hovoril, že je tým lepším Nemeckom. Zarytý stalinista Erich Honecker stál na čele Nemeckej demokratickej republiky dlhých osemnásť rokov. Jeho éru symbolizovali všadeprítomné uši tajnej polície Stasi, nudisti na brehu Baltského mora, cesty plné trabantov či estrády Ein Kessel Buntes.

Začiatkom októbra 1989 sa v Berlíne konali veľkolepé oslavy 40. výročia založenia Nemeckej demokratickej republiky. Šedivý muž s okuliarmi stojaci v prvom rade na tribúne sa až do svojho trpkého konca domnieval, že väčšina ľudí stojí pri ňom. Odmietal si pripustiť realitu, ale tá bola zjavná.
Na jeseň 1989 už bol východonemecký režim pred kolapsom. Tisíce východných Nemcov ušli na Západ cez Maďarsko, kde vznikla prvá diera v železnej opone. Doma ich museli vo fabrikách či v nemocniciach nahradiť vojaci. Ulicami Berlína a ďalších miest NDR kráčali desaťtisíce demonštrantov žiadajúcich slobodu.
Udalosti nabrali rýchly spád. Desať dní po oslavách založenia NDR pokrokovejší komunisti odstránili Honeckera z čela strany. Už 9. novembra symbolicky padol Berlínsky múr. A o niekoľko týždňov neskôr čelil Honecker žalobe za zneužitie moci a korupciu, ktorú neskôr rozšírili o spoluzodpovednosť za streľbu na vnútronemeckej hranici.
Chcú utiecť? Strieľajte!
Honecker sa narodil dva roky pred vypuknutím prvej svetovej vojny v Neunkirchene v dnešnom Sársku. Jeho otec, baník, inklinoval k ľavici, mladý Erich sa vydal v jeho šľapajach. Vstúpil do Komunistickej strany Nemecka, absolvoval stáž na Medzinárodnej Leninovej akadémii v Moskve a v 30. rokoch sa zapojil do odboja proti nacistickému režimu. Viackrát ho zatklo gestapo a napokon v roku 1937 ho odsúdili na desať rokov pobytu vo väzení.