SME

Mandelíkovej otec: obeť fašistov aj komunistov

Nechce, aby sa minulosť opakovala.

Anna Mandelíková pri stretnutí s prezidentkou Zuzanou ČaputovouAnna Mandelíková pri stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou (Zdroj: Post Bellum)

Anna Mandelíková sa narodila v Sliači rodičom Anne a Gabrielovi Sidonovcom 24. apríla 1942. Zväzok matky kresťanky a otca židovského pôvodu od počiatku narážal na nepriazeň okolia. „Otec veľmi miloval mamu,“ hovorieva pani Anna. Sobáš, vcelku netradičný a pre dotknuté rodiny celkom neprípustný, sa v roku 1934 uskutočnil tajne v Šahách.

Annina matka sa narodila v Spojených štátoch amerických, kam jej rodičia vycestovali za lepším zárobkom. Po návšteve domoviny rodina plánovala návrat za oceán, ale prišla o lodné lístky a do USA sa nikdy nevrátila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sidonovci boli zas reformovaní Židia a v Trnave vlastnili hostinec, kde väčšina rodiny pracovala.

Gabriel vyštudoval Vyššiu priemyselnú školu v Bratislave, neskôr bol dva roky frekventantom dôstojníckej školy v Košiciach a po sobáši sa manželia usadili v Sliači. Anna na otca spomína ako na pracovitého, zhovorčivého a dobroprajného človeka.

Tragické roky 1938 – 1945

Antisemitizmus bol aj v predvojnovom Československu hojne prítomný, ale ešte nie legitimizovaný.

Na jeseň 1938, v čase mníchovskej krízy, bol Gabriel Sidon ako dôstojník v zálohe mobilizovaný na južnom Slovensku.

Súvisiaci článok Jej rodina pomáhala partizánom, neskôr sa ocitla v nemilosti Čítajte 

Neskôr, v čase nemeckého ťaženia voči Poľsku bol už na základe opatrení slovenskej vlády preradený do tzv. pracovného útvaru v Stropkove a zbavený vojenskej hodnosti.

S novou hodnosťou „robotník-žid“ bol zaradený ku krompáču a lopate.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže ako staviteľ bol Gabriel Sidon pre hospodárstvo štátu dôležitý, dostal výnimku, ktorá mu dovoľovala pracovať a chránila ho pred deportáciou. Jeho rodičia a súrodenci také šťastie nemali. V marci 1942 začal Tisov režim s transportmi židovského obyvateľstva do vtedy okupovaného Poľska.

Týždeň po Anninom narodení odvliekli dve otcove sestry transportom z Patrónky,

Mama nás počas náletov schovávala do bielej skrine

Anna Mandelíková

nasledovali rodičia a napokon traja bratia, najmladší vo veku štrnásť rokov. Všetci zahynuli v Auschwitzi.

Iba dvom ďalším sestrám sa podarilo včas zachrániť útekom do Anglicka. Annin otec ako jediný zo židovskej rodiny ostal na Slovensku. Hostinec pripadol arizátorom.

V tomto čase už Sidonovci mali staršiu dcéru, potom im dve deti umreli. Anna prišla na svet v poradí ako štvrté dieťa a neskôr do rodiny pribudli ešte mladšia sestra a brat.

SkryťVypnúť reklamu

V nádeji na zlepšenie svojej situácie sa Annin otec nechal pokrstiť evanjelickým kňazom zo Zvolenskej Slatiny. No gardisti dobre poznali ich rodinu a opakovane im robili prehliadky.

Iná ako ostatné deti

Odpor obyvateľstva proti ľudáckemu režimu však rástol a sformoval sa do organizovaného vojenského povstania, v ktorom želaním väčšiny bolo obnoviť Československú republiku.

Povstanie vypuklo, keď 29. augusta 1944 nemecké vojská začali obsadzovať slovenské územie.

Anna má v živej pamäti obraz otca, ako spolu s ďalšími chlapmi odchádzal na nákladnom aute do povstaleckej armády.

Ako dôstojník-pátrač v zálohe sa zúčastnil bojov v Handlovej, Novej Bani, vo Zvolene a na Donovaloch.

Anna s matkou a staršou sestrou zatiaľ bývali v podnájme u rodiny, ku ktorej sa neskôr nasťahovali aj vojaci Werchmachtu.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo to neďaleko sliačskeho letiska, kde pristávali ťažké lietadlá: „Mama nás počas náletov schovávala do bielej skrine,“ hovorí pani Anna.

Dodnes sa necíti dobre, keď počuje hukot ťažkých lietadiel. Z maminho rozprávania sa dozvedela, že vďaka tmavým kučerám vyzerala trochu inak ako ostatné deti.

Raz sa stalo, že nemecký vojak schytil mamu a skríkol: „Ty vychovávaš židovské dieťa!“ Vtedy jej začala mama viazať na hlavu šatku a aby boli v bezpečí, mama rozhodla, že sa presťahujú na iné miesto, tam, kde už Nemci nechodili.

V spoločnom dvore troch rodín v neďalekej obci Rybáre sa so sestrou ľahšie stratili v skupine detí.

Úkryt pod psou búdou

Súvisiaci článok Prežila Birkenau aj pochod smrti, v Orbánovi vidí hrozbu Čítajte 

Po potlačení povstania nastalo na Slovensku obdobie nebývalého násilia. Tí, čo sa doň zapojili a nemali úkryt, boli vystavení teroru jednotiek SS a Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd.

SkryťVypnúť reklamu

Aj Annin otec sa až do marca 1945 ukrýval na rôznych miestach, prevažne v horách. Počas jedného mesiaca bol ukrytý v dedine Anninej starej mamy, kde si vyhĺbil dieru pod búdou psa.

Písal si heslá, povely psovi Bundášovi, podľa ktorých vedel, že mu nesú jedlo či petrolej. Podľa pani Anny si ocko veľmi vyčítal, že mama pre neho trpí.

V jeho zápisníku sú aj tieto slová: „Verím ti, mamička moja, lebo ťa mám veľmi rád [...] Verím, že ma moja dôvera v teba nikdy nesklame, ale bude vždy pevná ako doposiaľ. Buď aj naďalej opatrná a rozumná, aby sme z toho boja vyšli telesne aj duševne zdraví s našimi deťmi.

Iste sa v izbe zamykáš, ale aby si sa presvedčila o čestnosti týchto ľudí, urob každý večer opatrenia, ako som to robieval, keď som ráno odchádzal do práce. Dvere v izbe zamkni, na kľučku poves kovový predmet, ktorý spadne, keď sa kľučka aj pomaly stisne.“

SkryťVypnúť reklamu

Na inom mieste píše: „Čo sa týka situácie, stav okolo nás sa v krátkom čase nebude meniť. Konečné rozhodnutie musí padnúť v Nemecku. Keď Anglosasi prekročia Rýn a prevedú veľkú ofenzívu, môžeme očakávať kapituláciu. Koncom februára, začiatkom marca. A to bude aj naše vyslobodenie.“ Z úkrytu vyšiel po mesiaci takmer slepý.

Razie bezpečnostnej polície u Sidonovcov však pokračovali. Mamu a deti gardisti s puškou stavali k stene, brali im majetok.

„Pretože ,čierni´ sa vždy pýtali mamy, kde je jej manžel, mňa naučili povedať: ,On už je v nebíčku a díva sa na nás.´ Mama hovorievala, že nám to možno aj zachránilo život,“ hovorí pani Mandelíková, ktorá o udalostiach z vojnových čias vie najmä z rozprávania jej mamy.

Diktatúra proletariátu

Keď napokon prišlo oslobodenie, otec sa vrátil domov. Po vojne krajina prežívala obrovskú traumu, medzi ľuďmi však bolo odhodlanie meniť veci k lepšiemu.

SkryťVypnúť reklamu

Aj Gabriel Sidon sa politicky angažoval, aby sa už hrôzy Slovenského štátu neopakovali. S kamarátmi v obci založili komunistickú stranu, lebo uverili ideám spravodlivej spoločnosti. „Vtedy sme tomu verili,“ spomína pamätníčka.

Nastali časy, keď ľudia mizli. Večer ho zobrali a už sa nikdy nevrátil

Anna Mandelíková

Aktívna bola aj mama a deti. Anna sa zúčastňovala kultúrnych podujatí a brigád.

Otec pracoval na výstavbe sliačskych kúpeľov. Anna bola často pri ňom, keď sedával nad výkresmi: „Bola bieda a otec do noci kreslil plány pre ľudí, pomáhal chudobným.

Mal však ružové okuliare. Žili sme predsa s tými, ktorí nás predtým s puškou stavali k stene. Mama mi ich často ukazovala: ‚Títo nám robili prehliadky, títo nám zobrali lyže, tamtí rádio.‘“

Keď komunisti vo februári 1948 zavŕšili politický prevrat, mašinéria stalinskej diktatúry začala požierať svoje vlastné deti. Nasledovalo obdobie tvrdých perzekúcií, politických procesov, zastrašovania. Pani Anna hovorí: „Nastali časy, keď ľudia mizli. Večer ho zobrali a už sa nikdy nevrátil.“

SkryťVypnúť reklamu

Keď chodila do piatej triedy, mama jej prišla povedať, aby sa rozlúčila s ockom, lebo ho zatýkajú – údajne za defraudáciu štátneho majetku. Sidona vylúčili z komunistickej strany a odsúdili. Zakúsil väzenie v Leopoldove, nútené práce v Jáchymove aj pracovný tábor v Snine.

Rehabilitovaný bol až v roku 1968. Anna je presvedčená, že ho udali bývalí gardisti: „Sám veliteľ žandárskej stanice Gubek vtedy vyhlásil: ,Ľudia, povedzte, čo viete na Sidona, ten bude visieť!‘“ On sám ťažko niesol neprávosti. Gubeka dokonca vypátral v Košiciach a myšlienka na pomstu ho sprevádzala do konca života.

Anninu budúcnosť predurčil vývoj udalostí. Na jedenásťročnej strednej škole vo Zvolene sa ukázalo, že je športovo aj umelecky nadaná. Vynikala najmä v basketbale a atletike, od otca dostala dar pekne kresliť a maľovať. Mala rada jeho dobrotivú povahu, no pochopila, že jeho dôverčivosť a snaženie sa nakoniec obrátili proti nemu.

SkryťVypnúť reklamu

Najmä po tragických vojnových udalostiach mala veľa nezodpovedaných otázok. Zaujímal ju jej pôvod a židovská viera. Ako sedemnásťročná sa vybrala do Osvienčimu pátrať po svojej rodine.

O návšteve bývalej „fabriky na smrť“ hovorí: „Tam to bolo všetko ešte v živom stave – kopa protéz, vlasov a detských hračiek.“ Pôsobilo to na ňu strašne.

Po maturite sa prihlásila na fakultu architektúry a bola úspešne prijatá. Jej ambíciou bolo dostať sa v Bratislave do basketbalovej reprezentácie.

Vysokopostavený otec neúspešnej spolužiačky však pred skončením prázdnin zariadil, že po dodatočnom posúdení kádrového materiálu nemohla nastúpiť na štúdium.

„Zrútil sa mi svet,“ spomína Anna. Napokon nastúpila na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kde pol roka čakala, kým ju zapísali na štúdium. Po celý čas reprezentovala školu v rôznych športoch a dosahovala úspechy.

SkryťVypnúť reklamu

Po škole nastúpila v Sliači ako trénerka a učiteľka telesnej výchovy a ruského jazyka.

Ešte počas štúdia sa vydala za Rudolfa Mandelíka, ktorého rodina bola tiež postihnutá socialistickou perzekúciou. Manžel neskôr vstúpil do strany a prednášal marxisticko-leninskú filozofiu. Narodili sa im deti Rudolf a Anna.

Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala do Bratislavy, kde Anna úspešne pokračovala v učiteľstve a trénerstve. Za svoj pedagogický prístup vo vzdelávaní detí a mládeže dostala niekoľko vyznamenaní.

Otec sa nikdy nezotavil

Keď v auguste 1968 Sovieti napadli Československo, žili ešte v Sliači. „Z nášho strešného okna bolo vidno na letisko. Vrátili sa mi ťažké spomienky – nalietavali tam lietadlá, priviezli tanky.

Znova sme plakali. Báli sme sa, že muži pôjdu do vojny.“ V tomto období sa jej s manželom, deťmi a rodičmi podarilo vycestovať do Rakúska na návštevu otcovej sesternice.

SkryťVypnúť reklamu

Pracovala v imigračnom tábore a ponúkla rodine pomoc. Anna bola pripravená urobiť vážne rozhodnutie, nenašla však podporu u manžela ani rodičov.

Súvisiaci článok Vraj prezradil štátne tajomstvo: Vraveli mi, že z basy sa živý nedostanem Čítajte 

Napriek tomu, že mala za sebou kariéru úspešnej trénerky, práca ju prestala uspokojovať. Chcela postupovať, venovať sa ďalším pedagogickým výzvam.

Nebola však členkou strany, a to limitovalo jej možnosti. Napokon sa jej podarilo získať miesto metodičky v Obvodnom pedagogickom stredisku pre ďalšie vzdelávanie učiteľov v Petržalke.

Zrušenie zariadenia, ktoré bolo označené za socialistickú inštitúciu, považovala za veľký omyl. Po revolúcii ho opäť obnovili a ponúkli jej vedúcu pozíciu, ale s trpkosťou ju odmietla. Do dôchodku odišla z pozície zástupkyne riaditeľa na základnej škole. Čakal ju ďalší boj, a to rakovina prsníka, ožarovanie a chemoterapia.

SkryťVypnúť reklamu

V novembri 1989 napriek svojmu presvedčeniu nechodila demonštrovať, robila si starosti o starnúceho otca: „Ocko plakal: ,Len nie Slovenský štát, modlite sa, aby nebol Slovenský štát!´“ Z uránových baní sa vrátil zlomený a zamĺknutý, nikdy sa už celkom nezotavil.

„Sám sa často týral: ,Čo čakáš od smradľavého Žida?´ Až vtedy som si uvedomila, čo všetko mu Slovenský štát spôsobil.“ Gabriel Sidon sa dožil vytúženej slobody, no žiaľ, v apríli 1990 skončilo jeho životné trápenie.

Súčasnosť

Po otvorení hraníc Anna niekoľkokrát vycestovala do USA za jeho sestrou Frederikou, ktorá sa zachránila pred holokaustom. Slobodný svet na ňu urobil veľký dojem.

Od Frederiky sa najviac dozvedela o svojej rodine a pôvode. Nejaký čas pracovala v ortodoxnej rodine, starala sa o dvoch manželov. S nimi prežila celkom nový život, navštevovala synagógu, osvojila si nové zvyky a tradície. Od júna 2003 je členkou Bratislavskej židovskej obce.

SkryťVypnúť reklamu

Ako 59-ročná však ovdovela. Útechou sú jej deti a ich rodiny. Syn Rudolf, ktorý vyštudoval fakultu telovýchovy a športu, tiež vyučuje telesnú výchovu a venuje sa basketbalu. Dcéra Anna vyštudovala farmaceutickú fakultu a pracuje v lekárni.

Dnes žije pani Anna, ktorú jej najbližší volajú Nina, v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v domove pre seniorov, kde sa aktívne venuje maľovaniu obrazov. Teší sa z úspechov svojich detí a dospelých vnúčat Petra, Laury a Mareka. Modlí sa za to, aby nezažili také príkoria, aké postihli ju a jej najbližších.

Autor: Eva McDaniel

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  2. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  3. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  7. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  8. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 19 598
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 557
  3. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 11 559
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 200
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 944
  6. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 352
  7. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 4 520
  8. Hyundai má akciu na SUV modely. Koľko môžete ušetriť? 4 450
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Hráči Nitry oslavujú po postupe do semifinále po šiestom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Nitra - HK Poprad

Nitre veľmi pomáhajú diváci, uznal popradský kapitán Daniel Brejčák.


TASR
Ivan Fedotov v drese Philadelphia Flyers.

Prebiehajúcu sezónu odchytal v Rusku, hoci ho tam podľa medzinárodnej federácie držali nelegálne.


Oh my Hockey
Hráči Nitry oslavujú po postupe do semifinále po šiestom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Nitra - HK Poprad

Semifinále play-off Tipos extraligy odštartuje 3. apríla.


Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


SkryťZatvoriť reklamu