Prežije Sovietsky zväz rok 1984? Tak znel názov eseje ruského disidenta a publicistu Andreja Amalrika, za ktorú si napokon odsedel niekoľko rokov vo väzení. Provokatívna otázka zjavne narážala na antiutopistický román 1984 od Georgea Orwella a poukazovala na postupný úpadok jednej superveľmoci.

Amalrik napísal svoju esej v roku 1969, teda v čase, keď Sovietsky zväz po okupácii Československa a vo svetle aktuálnych amerických neúspechov vo Vietname vzbudzoval dojem, že nebol nikdy v lepšej veľmocenskej kondícii. Na jeho čele stál muž, ktorý stelesňoval symbol tejto epochy – Leonid Brežnev.
Za robustnou fasádou sa však skrývala slabosť, stagnácia a zúfala snaha udržať režim pred vnútorným kolapsom.
Kariérny politruk
Životný príbeh Leonida Brežneva sa na prvý pohľad v ničom neodlišoval od jeho straníckych kolegov. Na úspešnú kariéru ho predurčil už jeho robotnícky pôvod. V 20. rokoch najskôr vstúpil do mládežníckeho Komsomolu a neskôr aj do strany. V 30. rokoch vyštudoval metalurgické inžinierstvo, začal postupne stúpať po straníckom rebríčku a v roku 1939 sa stal okresným predsedom strany v rodnom Dnepropetrovsku.
O jeho budúcnosti však do značnej miery rozhodla druhá svetová vojna.