„Tlačiareň má tieto hlavné veci: dielňu, v nej potom rukopis knihy, ktorá sa má vytlačiť, kovové písmená, čerň, zásobu papiera a lis s jeho príslušenstvom... Ak v dielni chýba niečo z toho alebo len jeho časť, napríklad jedno písmenko alebo jeden klinček, nedá sa s ničím začať alebo z toho vyjdú neúplné diela.“
Opis tlačiarne zo 17. storočia pochádza od Jana Amosa Komenského. Od jeho čias ubehlo veľa vody a v dnešnej digitálnej dobe sotva nájdete dielňu, kde to ešte stále páchne farbami a kde treba ručne točiť lisom, spod ktorého vychádzajú čerstvo vytlačené strany.
Jedna taká sa však nachádza v ateliéri Pressink v bratislavskej Novej Cvernovke. Pred troma rokmi tu Kristína Uhráková a Martin Štefanovič otvorili dielňu, v ktorej si môžete vyskúšať zabudnuté techniky, sádzať písmená aj vytlačiť si vlastný text.
Cesta do neznáma
„Pôvodne sme chceli náš ateliér pomenovať Štočok. Tak sa v kníhtlači nazýva forma, z ktorej sa tlačil obrázok alebo text. Ale na výslovnosť by to pre ľudí v iných krajinách bolo ťažké. Názov Pressink vystihuje to, o čo sa snažíme, teda oživiť pôvodnú manuálnu kníhtlač,“ opisuje Kristína.
Obaja mladí ľudia pracovali v Anglicku, tam sa aj spoznali. „Študovala som grafický dizajn na univerzite v Londýne a tam som prvý raz uvidela staré tlačiarenské stroje. Obaja sme sa chceli vrátiť na Slovensko. A rozhodli sme sa, že si skúsime otvoriť vlastný tlačiarenský ateliér.“
Rozhodujúca bola návšteva Islandu a workshop v tamojšom tlačiarenskom ateliéry. Odvtedy vedeli, že to dokážu aj oni.
