Bratislava 29. januára (TASR) - Miestne poplatky za komunálny odpad, ktoré mestá a obce zaviedli od 1. januára všeobecne záväzným nariadením (VZN) v súlade so zákonom o odpadoch, vyvolali viacero nedorozumení. Podľa slov riaditeľky odboru environmentálneho práva Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Boženy Gašparíkovej si v Bratislave či Košiciach zrejme "poplietli" stanovenie poplatkov za zber s množstvovým zberom odpadov.
Gašparíková dnes na stretnutí s novinármi upozornila na to, že v kompetencii obce bolo určiť VZN poplatok za osobu na kalendárny rok od 80 do maximálne 1200 Sk. Samospráva sa však mohla rozhodnúť aj pre množstvový zber, kde je princíp iný. Spočíva v tom, že pôvodca platí za odvoz podľa skutočného množstva vyprodukovaného odpadu.
V súvislosti s týmto systémom, ktorý je v podstate motivačným, vznikol problém potom, ako sa ho rozhodli zaviesť v mestách, na sídliskách s veľkými bytovými domami, kde nie je možné ustriehnuť ukladanie odpadov do nádob cudzími osobami. Výhodný je však pre malé obce, chatové osady či firmy, ktoré majú vlastné strážené kontajnery.
Napriek tomu, že cieľom zákona bolo uplatniť princíp decentralizácie, aby nedochádzalo k ďalším sporom, MŽP SR sa rozhodlo zasiahnuť. Minister László Miklós zvolal na stredu rokovanie s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska, kde prekonzultujú problematické oblasti príslušnej legislatívy schválenej minulý rok. Koncom tohto roka sa síce plánuje jej novelizácia, avšak tou sa norma nebude v zásade meniť. Zapracujú do nej len ďalšie direktívy legislatívy Európskej únie.
Šéf rezortu ďalej spomenul, že v súčasnosti je na medzirezortnom pripomienkovom konaní Program odpadového hospodárstva od roku 2005, ktorého realizácia sa odhaduje na 12 miliárd Sk. Základným cieľom v oblasti komunálnych odpadov je zabezpečiť, aby z ich celkového množstva bolo 50 percent zhodnotených. Z toho by materiálové zhodnotenie malo predstavovať 35 percent a energetické 15 percent.
