Keď prichádzala domov, ticho v prázdnom byte pre ňu bolo až ohlušujúce. S manželom sa vzali hneď po vysokej škole a odvtedy sa roky márne pokúšali o dieťa.
Každý mesiac si robila tehotenský test a potom preplakala celý deň. Niekedy stačilo, že sa na ulici pozrela na kočík alebo tehotnú ženu a nedokázala udržať slzy.
„Desať rokov bezdetnosti… Je to dlho? Krátko? Pre mňa nekonečný čas,“ začína rozprávanie čerstvá štyridsiatnička a právnička Katarína Svitanová.
Dnes má rodinu, akú si vysnívala, manžela a dve deti. Okrem toho už siedmy rok organizuje víkendové stretnutia pre bezdetné páry. Hoci už sama nie je bezdetná.
„Povedala som si, že chcem pomôcť, lebo sama som pomoc hľadala a nenašla som ju,“ rozpráva.
Česká manažérka Veronika Brázdilová: Nie som karieristka, ktorá nechcela deti Čítajte Nevhodné rady
To, že môžu mať problém s plodnosťou, si s manželom začali uvedomovať približne po dvoch rokoch, keď dieťa neprichádzalo. Konzultovali situáciu s lekárom, no umelé oplodnenie pre nich neprichádzalo do úvahy.
„Bolo v rozpore s naším svedomím. Bolo tam priveľa otázok, medicínskych, bioetických aj právnych, ktoré nás utvrdili v tom, že to nie je cesta pre nás.“
Svoju neplodnosť chceli liečiť. Na Slovensku však v tom čase vhodné možnosti nenašli. Nakoniec sa im podarilo nájsť lekárov v Česku a nasledovali roky skúmania príčin a liečenia obidvoch manželov.
