BRATISLAVA. Na Slovensku by sa mal zredukovať počet vysokých a stredných škôl a kompetentní by sa mali zamerať na prípravu učiteľov a žiakov.
Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii k transformácii odborného vzdelávania a prípravy prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev.
Poukázal pritom, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami, ktoré sú rovnako veľké, výrazne viac škôl.
Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský dodal, že aj zamestnávatelia urobili v oblasti vzdelávania chybu, ak všetko nechali na akademikov a politikov.
Podľa predsedu Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania (RZSDV) a člena Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Andreja Huttu je zdrojom pre novú pracovnú silu celoživotné vzdelávanie, ktoré však na Slovensku nie je stabilné.
Príliš veľa škôl a diskutabilná kvalita výučby
Ďalší traja Slováci budú môcť absolvovať výskumný pobyt v Berkeley Čítajte Veľký počet škôl na počet obyvateľov a s tým spojená diskutabilná kvalita výučby a pripravenosti absolventov či pretrvávajúci nesúlad štruktúry odborov so zmenami na trhu práce. To sú tri najväčšie nedostatky, ktoré slovenské firmy vnímajú ako ďalšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska.
Poukazujú na to, že v západných krajinách, ktoré majú porovnateľnú veľkosť so Slovenskom, sa počet stredných škôl pohybuje medzi 100 až 300. Na Slovensku je ich aktuálne viac ako 800 a ich naplnenosť dosahuje zhruba 40 percent.
Zamestnávatelia preto chcú pokračovať v presadzovaní redukcie škôl s cieľom zlepšiť ich kvalitu.
Podľa Beljajeva by sa mal klásť dôraz aj na prípravu budúcich učiteľov či žiakov. Kompetentní by si mali položiť otázku, čo žiaci študujú a pre aký trh práce sú vychovávaní. „Ak ich vychováme pre slovenský trh práce, tak by sme ich štúdiom mali k tomu viesť,“ povedal Beljajev.
Mnohí budú pracovať v zamestnaniach, ktoré ešte neexistujú
Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra bude približne 65 percent žiakov, ktorí nastupujú na základné školy, v budúcnosti pracovať v zamestnaniach, ktoré v súčasnosti neexistujú.
„Cez Radu zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania budú naše ďalšie kroky smerovať k posilneniu kariérneho poradenstva pre žiakov základných škôl cez Centrá orientácie,“ povedal Beljajev.
Dodal, že dnes študentov ovplyvňujú najmä rodičia, ktorí pritom mnohé súčasné učebné odbory ani nepoznajú, lebo vznikli len nedávno.
Lelovský uviedol, že posledných dvadsať rokov bolo školstvo na akademikoch a politikoch. Podľa neho to bolo chybou aj zamestnávateľov, ktorí sa venovali svojim podnikom a nechali veci na odborníkov.
Tí však podľa Lelovského nič neurobili, okrem pár výnimiek, zmeny, ktoré zaviedli, sú pomalé a nekoncepčné.
Žiaci by sa podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov mali rozhodovať pri výbere školy slobodne, no podotýka, že ich rozhodnutie by malo byť aj zodpovedné. Dodal, že pripravujú informačný nástroj pre žiakov a rodičov, ktorý by im pri tom pomohol.
Celoživotné vzdelávanie ako zdroj pracovnej sily
Hutta dodáva, že kľúčová je vo vzdelávaní konkurencieschopnosť, keďže zápas o pracovné miesta beží. Podľa neho je celoživotné vzdelávanie zdrojom pre novú pracovnú silu, no na Slovensku chýba stabilný systém.
„Máme desaťtisíce miest, ktoré zaniknú a našou úlohou je týchto zamestnancov preškoliť, aby bolo ich možné opäť zamestnať, aby nestratili prácu,“ vysvetlil. Poukázal aj na prieskumy, ktoré ukazujú, že približne polovica Slovákov sa po skončení školy viac nevzdeláva.
V duálnom vzdelávaní v roku 2019 študovalo 5 854 žiakov. Praxovať mohli v 682 firmách v rámci 78 odborov. Doposiaľ 80 percent duálneho vzdelávania tvorili najmä automobilové a strojárske odbory.
V súčasnosti sú už zapojené aj obchodné reťazce a banky. Ďalším cieľom RZSDV je preto vytvorenie podmienok pre širšie zapojenie malých a stredných firiem, ktoré nemajú na vstup finančné ani personálne kapacity.
