Archívnym textom pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
"Židovské obyvateľstvo je zásobované potravinami v dostatočnom množstve... Tovaru je v tomto území v nevyčerpateľnej miere, od rúžu až po púder a parfum z Paríža... Dokonca aj kaviareň som objavil, v ktorej dostať všetky možné ilustrované časopisy.
Tieto vety si mohol prečítať každý obyvateľ Slovenska, keď si v ten deň otvoril tunajšiu tlač. Čierne na bielom to bolo v denníku Slovák, Slovenská politika, Gardista. Písal sa 7. november 1942 a práve sa skončila obrovská vlna deportácií tisícov slovenských Židov.

"V uliciach mesta sa ľudia len tak hemžia... Vidím domy z betónu a tehál, všetko čisté, obrovské spálne, vykladané umyvárne, cesty lemované mladými stromčekmi... Všetci Židia vyhlasujú, že sa s nimi zaobchodí spravodlivo a v každom ohľade ľudsky," pokračovala reportáž o osude deportovaných, ktorá mala rozohnať šíriace sa zvesti o tom, že v lágri ich nacisti vraždia. Podľa článku je vraj opak pravda, deportovaní sa tam majú skvelo a nič im nechýba, majú svoje obchody, nemocnice, moderné wc.
Falošnú reportáž napísal nacistický agent, ale úlohu pri jej šírení zohrali aj najvyšší pohlavári tretej ríše, neslobodný režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a ním ovládané médiá.
Výsledkom bola podľa historikov zrejme najhanebnejšia nacistická lož, ktorá mala zamaskovať masovú likvidáciu tisícov občanov Slovenska. Postupy pri písaní falošných správ prežili a dnes vidíme, že vzniká ich nová generácia podľa šablón, ktoré používala aj nacistická propaganda.
Článok sprevádzali fotografie, na jednej bola údajná kaviareň, ďalšia zaberala tváre šťastných, usmiatych slovenských Židoviek. "Nevyzerajú tak, ako keby trpeli núdzou alebo akoby boli mučené," dopĺňal text k fotke. Vrcholom cynizmu bol titulok: "Iba to ľutujú, že tam ešte nie sú všetci."
V skutočnosti už vo chvíli, keď mali článok v rukách čitatelia, väčšina slovenských Židov nežila. Krátko po príchode ich splynovali a zvyšných povraždili do niekoľkých mesiacov.
Reportáž od oportunistu
"Dávam slovo, že to, čo tu opíšem, celkom a úplne zodpovedá pravde a nič nezamlčím. Poznamenávam, že som sa so Židmi rozprával aj medzi štyrmi očami," stojí v reportáži. A podpis: "Pôvodná reportáž od korešpondenta na Slovensku Fritza Fialu."
Hoci text bol historikom známy, dlho sa nikto nevenoval jeho autorovi a pozadiu jeho vzniku. Okolnosti skúmal historik Michal Schvarc z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
"Fritz Fiala bol viedenský Nemec, ktorý od 30. rokoch pôsobil v Československu ako novinár," hovorí. Najskôr písal pre liberálne noviny, po volebnom úspechu henleinovcov vstúpil do Sudetonemeckej strany, neskôr do NSDAP a v roku 1939 prišiel do Bratislavy. "Bol to celoživotný oportunista a notorický luhár," podotýka historik.