BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzýva Koordinačné centrum (KC) pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, aby do konca januára zorganizovalo zlosovanie.
To by malo priradiť každej z nezazmluvnených obcí organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá jej bude finančne prispievať na spracovanie obalov z výrobkov.
Nemajú žiadnu zmluvu
Obce, ktoré nemajú zmluvu so žiadnou OZV, financujú v súčasnosti spracovanie obalov z vlastných zdrojov. Agentúru SITA o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Reaguje tak na aktuálnu situáciu, kedy takmer 200 obcí s viac než 270-tisíc obyvateľmi nemá zmluvu so žiadnou OZV.
Tie od roku 2016 odvádzajú finančné príspevky mestám a obciam za spracovanie obalov z ich výrobkov. ZMOS chce, aby KC určilo zmluvných partnerov pre mestá a obce spomedzi OZV. Súčasný stav považuje za neprijateľný.
Ako ďalej konštatuje, plnú zodpovednosť vo vzťahu k triedenému zberu na seba v rámci rozšírenej zodpovednosti prevzali ich výrobcovia, dovozcovia a ich združené kolektívne systémy v rámci OZV.
„Takýmto kolektívnym plnením sa malo zabezpečiť financovanie nákladov na triedený zber celého množstva vyzbieraných odpadov v mestách a obciach. Tie by mali byť od týchto nákladov odbremenené," dodáva Kaliňák.
Úhrada nákladov
ZMOS pripomína, že výrobcovia a ich OZV v zmysle zákonných povinností musia hradiť náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné využitie, recykláciou, nákupom farebných kontajnerov, vrátane miezd, energií, či náklady na triediacu linku.
Ministerstvom životného prostredia autorizované OZV sú povinné uzatvoriť zmluvy so všetkými obcami a mestami na Slovensku tak, aby samosprávy nemuseli uzatvárať individuálne zmluvy s jednotlivými výrobcami a dovozcami.
Na riešenie sporných situácií v rámci systému, na určovanie a prerozdeľovanie trhových podielov vyhradených výrobkov, je zákonom zriadená právnická osoba KC pre príslušný prúd odpadov, zložená výhradne z autorizovaných OZV.
ZMOS prízvukuje, že jeho povinnosťou je okrem iného vyhodnocovať plošné pokrytie územia Slovenska a určovať zmluvných partnerov obciam v prípade, ak žiadna z OZV s nimi neuzatvorí zmluvu.
„V prípade 186 miest a obcí a pre takmer 270-tisíc ich obyvateľov to žiaľ neplatí. K 31. decembru 2019 nastala situácia, že veľkému množstvu prevažne obcí bola vypovedaná zmluva s príslušnou OZV. Obce ostali bez servisu, ľudia bez verejnej služby,“ podotkol výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Riziko hromadenia odpadu
„ZMOS odmieta, aby vplyvom zdĺhavého rozhodovania zákonom určených organizácií boli mestá a obce vystavené výpadkom v zbere triedeného odpadu spojených s rizikom jeho hromadeniu na území obcí. Odmieta, aby náklady, ktoré má hradiť výrobcovia a ich organizácie museli znášať občania z rozpočtov miest a obcí spolu s prípadnými zvýšenými poplatkami za skládkovanie, ak sa v týchto obciach zníži miera vytriedenia odpadov,“ zdôrazňuje Turčány.
Dodáva, že sa ZMOS nestotožňuje so závermi rokovaní KC pre prúd obalov a neobalových výrobkov o tom, že všetky tieto organizácie majú vyrovnané tzv. trhové podiely.
V prípade, že do konca januára 2020 nedôjde k vyriešeniu situácie zo strany KC pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, ZMOS sa obráti na Inšpekciu životného prostredia so žiadosťou o preverenie súladu celkových trhových podielov OZV a k nim prislúchajúceho zoznamu obcí, s ktorými má organizácia zodpovednosti výrobcov zmluvný vzťah.
ZMOS zároveň upozorňuje obce, aby náklady spojené s prechodným obdobím bez zmluvného zabezpečenia s OZV dôsledne evidovali a následne si finančné náklady uplatnili v nových zmluvách.