BRATISLAVA. Na obete holokaustu nesmieme zabúdať. Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý si dnes spoločnosť pripomína, na to upozornila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Na sociálnej sieti uviedla, že dnešok v sebe nesie odkaz na to, do akých rozmerov môže neznášanlivosť narásť a že má tendenciu vyústiť až do likvidácie menšín v spoločnosti.
Nenávisť nie je riešenie
Prežili holokaust v Auschwitzi, na hrôzu spomínali po 75 rokoch Čítajte Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) vyjadril poľutovanie nad tým, že aj toto predvolebné obdobie prináša do spoločnosti prejavy nenávisti, neznášanlivosti a rasizmu.
„O to viac musíme všetci spoločne pracovať na tom, aby sme nielen nezabúdali, ale sa aj poučili z historických zlyhaní,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa ombudsmanky minulosť ukázala, že nenávisť a radikálne postoje nikdy žiaden problém nevyriešili.
„Naopak viedli k najväčším tragédiám, ktoré spoločnosť postretli,“ uviedla. Odkázala, že je potrebné sa z toho poučiť, zvoliť si dialóg, rešpekt, akceptáciu inakosti a pomocnú ruku pre tých, ktorí to najviac potrebujú.
V táboroch skončili aj Slováci
Riaditeľ múzea Auschwitz-Birkenau varoval svet pred ľahostajnosťou Čítajte Počas druhej svetovej vojny bolo systematicky zadržaných a zlikvidovaných šesť miliónov Židov.
Nacisti vraždili aj Sintov a Rómov, politických väzňov, homosexuálov, ľudí s postihnutím, Svedkov Jehovových či sovietskych vojnových zajatcov.
V koncentračnom tábore Osvienčim zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek tak, ako to požadovalo Nemecko.
V prvej etape deportácií v roku 1942 zo Slovenska do Osvienčimu odišlo 19 transportov s vyše 19-tisíc ľuďmi, z ktorých prežilo približne 600.
Ďalších 38 transportov smerovalo ďalej na východ, a to do Majdanku, Opole, Belzecu a Sobiboru, v ktorom zahynulo najviac Židov z vtedajšej vojnovej SR.
Počas druhej etapy deportácií na jeseň 1944, respektíve na jar 1945, bolo spolu deportovaných asi 13-tisíc osôb.
Konkrétne od konca septembra do polovice novembra 1944 skončilo päť transportov s asi 6 000 ľuďmi v Osvienčime.
Ďalšie transporty zo Slovenska už smerovali do Terezína, respektíve do táborov na území tretej ríše.
Tisíce mŕtvych
Počas vojny zahynulo počas holokaustu spolu približne 70-tisíc Židov z územia vtedajšej Slovenskej republiky.
Ďalších asi 35-tisíc zavraždených Židov bolo transportovaných z južných území Slovenska, ktoré po I. Viedenskej arbitráži anektovalo horthyovské Maďarsko.
Pravdepodobne 1 200 až 1 300 Židov zavraždili nacistické jednotky na Slovensku, keď okupovali slovenské územie na prelome rokov 1944 a 1945.
Slovensko si obete holokaustu pripomína aj 25. marca a 9. septembra. Poslanci Národnej rady schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.
Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku.
K tragickému výročiu prvého transportu sa v mieste jeho vypravenia, v Poprade, každoročne konajú pietne podujatia.
