Robert Lumpkin bol jedným z najbrutálnejších a najproduktívnejších južanských obchodníkov s otrokmi. Patrila mu väznica pre otrokov v Richmonde vo Virgínii, ktorá mala takú zlú povesť, že ju volali „Devil’s Half Acre“ (archaický výraz pre divoké a nebezpečné územie, pozn. red.).
Mary Lumpkinová s ním žila a s hrôzou musela sledovať, ako surovo trestá ľudí, ktorí boli otrokmi rovnako ako ona.
Vo väzení, ktoré vlastnil Robert Lumpkin od roku 1844 do konca občianskej vojny, väznili tisíce zotročených mužov a žien v tmavých, stiesnených a ľudskými výkalmi zapáchajúcich celách.
Mnohí boli určení na dražbu; iní boli zajatí utečenci. Niektorých tam doviedli majitelia, aby boli exemplárnejšie potrestaní. Mená mŕtvych väzňov sa objavili v poistných nárokoch Roberta Lumpkina, ich telá pochovali v neoznačených hroboch roztrúsených po pozemku.
Mary, ktorú abolicionistický kňaz opísal ako „veľkú, poctivú ... takmer bielu“, bola tiež Robertovou otrokyňou. Bola ešte dieťa, keď ju znásilnil a priviedol do druhého stavu.
Nakoniec mu vynosila sedem detí, päť z nich prežilo. Starala sa o dom a vychovávala spoločné potomstvo v oplotenom tehlovom areáli, kde sa nachádzalo aj väzenie.
