BRATISLAVA. Takmer každé parlamentné voľby sa voliči na Slovensku upínajú k novým stranám.
Vo februárových voľbách majú šancu dostať sa prvý raz do poslaneckej snemovne strany Za ľudí a koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu.
Skúsenosti so starými stranami
Neistá je pozícia prípadného tretieho subjektu v parlamente Dobrej voľby. Politológ Grigorij Mesežnikov fenomén nových politických síl pripisuje záujmu ľudí o nové tváre v politike, ale aj skúsenostiam s pôsobením starých strán.
Doteraz iba vo voľbách v roku 2006 sa nováčikovia do parlamentu nedostali.
„Sú to skúsenosti s účinkovaním starých strán v opozícii alebo vo vládach. Je tu tiež pomerne silný faktor personalizácie. Je jednoducho požiadavka na nové tváre a do toho sa premietajú hodnotenia účinkovania týchto ľudí. Do aktuálnych volieb veľmi zasiahol bývalý prezident. Vidím tam vplyv silného personálneho faktora,“ komentoval politológ Mesežnikov takmer pravidelný prísun nových subjektov do Národnej rady SR.
Ďalším dôvodom sú podľa neho situácie, keď určitá časť ideologického názorového spektra nie je vykrytá. Ako ďalej povedal, po rozpade SDKÚ- DS bolo volanie po plnoformátovej stredopravej strane.
„Z tých strán, ktoré tu boli, nedokázali tento priestor vykryť. Ani SaS a KDH. Strana SaS je libertariánska a KDH konzervatívna. Stredová strana tu chýbala, a tak Andrej Kiska tento priestor vykryl,“ poznamenal Mesežnikov.
Nové strany v parlamente
Najúrodnejšími boli pre straníkov roky 2002 a 2016. Vo voľbách 2002 sa do parlamentu dostala nová Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ).
Treba poznamenať, že tento subjekt vyrástol na troskách Slovenskej demokratickej koalície (SDK).
Pasca pre opozíciu. Beblavý sa k ankete Matoviča nepridá Čítajte Tá vstúpila do parlamentu už v roku 1998. Ďalšou novou stranou v roku 2002 boli Smer, Aliancia nového občana (ANO) a Komunistická strana Slovenska (KSS).
Vo voľbách v roku 2016 dosiahli parlamentnú účasť strany Sieť, Sme rodina – Boris Kollár, Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Staronovou parlamentnou stranou sa stala SNS.
V roku 1994 prišlo do Národnej rady SR Združenie robotníkov Slovenska (ZRS). O štyri roky neskôr uspela vo voľbách Strana občianskeho porozumenia (SOP).
V roku 2010 prvý raz prekročili brány parlamentu Sloboda a Solidarita (SaS) a Most-Híd. V predčasných voľbách v roku 2012 sa do snemovne dostali Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Životnosť jedno funkčné obdobie
Osobitnou kategóriou sú subjekty, ktoré mali životnosť v parlamente len jedno funkčné obdobie.
Takými boli ZRS, SOP, ANO, Sieť a KSS. S výnimkou KSS išlo o strany, ktoré sa ihneď stali aj súčasťou vlády, čo sa tiež podpísalo na ich politickej smrti. Politický analytik Baránek vidí viac príčin, prečo strany nevydržali dlhšie ako štyri roky v parlamente.
Matovič vyzýva opozíciu, aby sa pridala k ankete o budúcej vláde Čítajte „Máme jeden volebný obvod a strany potom nie sú nútené vytvárať si regionálne štruktúry, ktoré by ju stabilizovali. Je to aj otázka samotných lídrov a aj mamutia korupcia naprieč politickým spektrom. Strany sa na nej rady zúčastňujú, a potom na to doplatia,“ poznamenal analytik.
Politológ Mesežnikov o jednorázových parlamentných stranách povedal, že sa upínajú na lídrov bez jasnejšieho ideologického zamerania. Ďalším dôvodom parlamentného zániku podľa neho je, že nepredkladajú také programy, aby voliči spájali svoju sympatiu k nim s dlhodobou existenciou.
„Kto si dnes spomenie na SOP, ANO, ZRS? V prípade ANO tam nejaké to ideologické zameranie bolo, ale zakladateľ a hlavný líder strany (Pavol Rusko, poznámka SITA) dával prednosť niečomu inému ako ideologickej profilácii, hoci v tejto strane boli aj celkom vyprofilovaní liberálni politici, ale nakoniec odišli,“ uzavrel politológ.
- Najnovšie správy o parlamentných voľbách 2020
- Aktuálne preferencie politických strán
- Kandidátne listiny politických strán
- Všetky informácie o voľbách do NR SR 2020
