Zo sporných otázok Národná rada nepodporila zavedenie inštitútu verejného obhajcu, ktorý navrhovalo ministerstvo spravodlivosti. Postavenie advokátov sa nemení a budú môcť byť klientom prideľovaní ex offo.
Trestný poriadok zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania. Ak bude páchateľ prečinu pristihnutý priamo pri čine alebo na úteku, mal by byť odovzdaný súdu do 48 hodín. Ak sudca pre prípravné konanie nerozhodne trestným rozkazom, bude musieť do 15 dní vytýčiť hlavné pojednávanie. Novinkou je aj možnosť obmedziť osobnú slobodu svedka najviac 72 hodín a to vtedy, ak sa po predvolaní nedostaví pred súd bez riadneho ospravedlnenia a jeho prítomnosť nebude možné zabezpečiť inak. Väzba nebude podľa schválenej normy môcť presiahnuť pri prečine rok. V prípade zločinov bude môcť byť maximálna väzba tri roky a len pri obzvlášť závažných zločinoch bude môcť byť štvorročná väzba.
Norma posilňuje kontradiktórnosť konania. Znamená to, že hlavné pojednávanie bude vedené formou sporu a svedkov budú zásadne vypočúvať procesné strany - prokurátor a advokát. Súd bude môcť zasiahnuť iba do spôsobu vykonania výsluchu.
Poslanci upravili aj postavenie agenta, ktorý musí konať v súlade so schváleným Trestným zákonom. Nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, čo neplatí ak ide o korupciu verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
Norma zavádza aj inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní - o väzbe, domovej a osobnej prehliadke, použití odpočúvania a o iných zaisťovacích úkonoch. Upravili aj problematiku používania informačno-technických prostriedkov (ITP). Záznam vyhotovený ITP bude musieť byť bez meškania zničený, ak sa nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie. O použití ITP bude musieť byť osoba, ktorá nie je účastníkom konania, informovaná do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci, prípadne bez meškania po právoplatnom rozhodnutí o skončení veci. Neplatí to ak ide o obzvlášť závažný zločin alebo zločin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a aspoň voči jednej nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené. Prihliadať sa bude aj na to, či by poskytnutím takejto informácie bolo zmarený účel trestného konania.
Nový Trestný poriadok posúva vecnú príslušnosť na okresné súdy, čím vzniká klasická trojstupňová sústava. Veci, ktoré rozhodoval v prvom stupni krajský súd, tak bude rozhodovať okresný súd v sídle kraja. Odvolací súd bude mať povinnosť doplniť dokazovanie. Vec bude môcť zrušiť a vrátiť iba vtedy, ak by doplnenie bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Podstatná časť trestných vecí by sa mala vybavovať mimo hlavného pojednávania. Okrem inštitútu trestného rozkazu by malo širšie uplatnenie nájsť vybavovanie vecí podmienečným zastavením trestného konania a zmierom v prípravnom konaní. Navrhnuté je aj vybavovanie vecí dohodou o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom a obvineným. Tento nový prvok je striktne viazaný na súhlas súdu. Rekodifikácia Trestného poriadku podriaďuje tiež ozbrojené zbory pod vojenskú justíciu.
sy;pr;bl
