BRATISLAVA. Ešte vlani v decembri bola koalícia PS-Spolu podľa merania agentúry Focus lídrom demokratickej opozície, hoci mala za sebou niekoľko mesiacov klesania z 18 percent nameraných v lete.
Necelý mesiac pred parlamentnými voľbami sa však koalícia dostala blízko k siedmim percentám, ktoré potrebuje na vstup do parlamentu, a miesto opozičného lídra zaujalo OĽaNO Igora Matoviča.
Ak by voľby boli začiatkom januára, podľa prieskumu agentúry AKO by Matovič zostavoval vládu, hoci ešte na jeseň sa jeho hnutie pohybovalo okolo šiestich percent.
V článku sa dozviete odpovede na otázky:
- Ako mohlo PS-Spolu klesnúť z takmer 18 percent na necelých deväť?
- Prečo pre PS-Spolu platí vyššia hranica ako pre kandidátku štyroch strán na čele s OĽaNO?
- Prečo rastie OĽaNO?
- Ako sú na tom zvyšné opozičné strany a čo sa ešte môže zmeniť?
- Ako sú na tom zvyšné opozičné strany a čo sa ešte môže zmeniť?
V posledných dňoch zaujal najmä internetovou anketou s jedenástimi otázkami, v ktorej má možnosť hlasovať ktokoľvek.
Premietnutím výsledkov ankety do vládneho programu podmieňuje svoj vstup do koalície.
Na sociálnych sieťach jeho výsledky vyvolali paniku medzi časťou verejnosti.
Politický marketér Adam Znášik označil Matoviča na facebooku za teroristu, s ktorými sa nevyjednáva.
Anketu kritizovali aj predstavitelia zvyšných opozičných strán, na čo im dvojka kandidátky OĽaNO Jaroslav Naď odkázal, že vzhľadom na ich preferencie by sa sústredil na ich vlastnú kampaň.
Denník SME zisťoval, prečo sa Matovičovi v porovnaní so zvyškom opozície darí získavať nových voličov, čím to je, že PS-Spolu za rok od svojho vzniku nedokázala stabilne narásť, hoci mala nábeh, a ktorá zo strán môže mať výhodu v závere kampane.
