Odomkli sme text k voľbám poštou zo zahraničia
BRATISLAVA. Na hlasovacie lístky, aby sa mohla zúčastniť na februárových parlamentných voľbách, čaká už viac ako tri mesiace.
Necelé tri týždne pred voľbami ich však Martina Učníková, ktorá žije v Perthe na západe Austrálie, stále nemá.
"Ak by hypoteticky prišli zajtra, tak ich ešte môžem poslať expresne. Do štyroch pracovných dní by mali prísť a zaplatila by som za to 45 dolárov," hovorí Učníková.
Hovorí, že pošta funguje normálne, keďže na západe Austrálie s požiarmi až taký problém nebol. Prečo jej zatiaľ hlasovacie lístky zo Slovenska neprišli, si vysvetliť nevie. Hovorí, že uviedla správnu adresu.
V článku nájdete odpovede na otázky:
- Kde skončí môj hlas, keď ho pošlem obci?
- Kto otvára obálky a vhodí hlas do urny?
- Môže si volič overiť, či jeho hlas prišiel?
- Ak voličovi už raz poslali hlasovacie lístky, ale neprebral si ich, môžu mu ich zo Slovenska poslať opäť?
- Môže prísť Slovák zo zahraničia voliť aj osobne, ak o voľby poštou už požiadal?
- Koľko ľudí chce voliť zo zahraničia?
- Ako to, že počet voličov zo zahraničia takto stúpol?
Tento týždeň jej z Mestského úradu v Martine, kde o možnosť voliť žiadala poštou, odpísali, že jej lístky poslali 17. januára.
Viacerí Slováci v zahraničí sa ozvali redakcii SME, že obálku s hlasovacími lístkami ešte nedostali.
V januári sa zase na sociálnych sieťach sťažovali niektorí voliči, že obálky im síce prišli, no chýbali v nich lístky niektorých politických strán.
Ministerstvo vnútra dostalo spolu dvesto sťažností, ktoré sa týkajú nedodaných lístkov.
Drvivá väčšina z nich sa týka toho, ako postupovali mestá a obce, dva podnety sa týkali priamo postupu rezortu vnútra.
Slováci, ktorí majú na Slovensku stále trvalý pobyt, totiž o možnosť voliť poštou museli požiadať do 10. januára na mestskom či obecnom úrade, kde majú pobyt nahlásený. Tí, ktorí už na Slovensku trvalý pobyt nemajú, žiadali priamo na ministerstve.
Po tom, ako ministerka vnútra Denisa Saková zo Smeru musela vysvetľovať, ako myslela nedokončenú nahrávku o voličoch zo zahraničia, ktorých podľa nej mobilizuje najmä opozícia, sa mnohí Slováci, ktorí posielali hlas poštou, pýtajú, ako sa s ich hlasmi narába.
Denník SME pripravil sériu otázok a odpovedí k voľbám poštou zo zahraničia.
Kde skončí môj hlas, keď ho pošlem obci?
Hlas voliča zo zahraničia je vložený v dvoch obálkach. Na vonkajšej je uvedené aj meno a adresa voliča.
Vnútorná obálka, v ktorej je priamo vložený hlasovací lístok, je bez týchto údajov, aby boli zabezpečené tajné voľby.
Keď pošta doručí obálku na obecný či mestský úrad, kde má volič trvalý pobyt, úradník ju otvoriť nesmie.
Obec či mesto obálky uskladní až do dňa volieb. To, ako to spraví, je však na konkrétnej samospráve, hovorí riaditeľka odboru volieb na ministerstve vnútra Eva Chmelová.
V prípade ľudí, ktorí už nemajú trvalý pobyt na Slovensku, uskladnia ich hlasy do volieb na ministerstve vnútra, kým po ne nepríde volebná komisia. Voliči sa teda musia v tomto spoľahnúť na obec a rezort.
Kto otvára obálky a vhodí hlas do urny?
Všetky hlasy zo zahraničia musia byť v konkrétnej obci či na ministerstve vnútra deň pred voľbami - 28. februára. V deň volieb odnesie neotvorené obálky zástupca obce na okrskovú volebnú komisiu podľa toho, kde má volič nahlásený trvalý pobyt.
"Obálky otvára a do urny hádže komisia," hovorí Chmelová. Urobí to ešte predtým, ako sa volebné miestnosti otvoria. Dodáva, že kontrola je zabezpečená tým, že členov komisií delegujú rôzne politické strany.
Môže si volič overiť, či jeho hlas prišiel?
Okrsková komisia eviduje, kto hlasoval zo zahraničia. V deň volieb zakrúžkuje mená týchto voličov v zozname a pripíše k nim aj poznámku, že hlas poslali poštou.
"Aj spätne sa teda dá zistiť, či tam daná obálka bola," hovorí Chmelová.
Ak voličovi už raz poslali hlasovacie lístky, ale neprebral si ich, môžu mu ich zo Slovenska poslať opäť?
Môžu, ale je to na dobrej vôli obce či mesta. Lenke Charvátovej, ktorá pracuje v Írsku, hlasovacie lístky neprišli.
Na Mestskom úrade v Nemšovej jej povedali, že sa vrátili späť na Slovensko. Dodali, že druhý raz jej ich poslať nemôžu, lebo majú takú inštrukciu z Okresného úradu v Trenčíne.
To nie je pravda, hovorí Chmelová. Ak sa volič ozve, že mu lístky neprišli, obec ich môže poslať opäť. "Obciam dávame odporúčanie, aby to aj robili," dodáva Chmelová.
Môže prísť Slovák zo zahraničia voliť aj osobne, ak o voľby poštou už požiadal?
Môže, ale len v prípade, ak má na Slovensku nahlásený trvalý pobyt. Ak hlas na Slovensko neposlal z akéhokoľvek dôvodu, v zozname voličov v deň volieb nebude označený ako ten, kto už hlasoval. Môže teda prísť voliť osobne.
Túto možnosť nemajú Slováci, ktorí na Slovensku trvalý pobyt nemajú.
Koľko ľudí chce voliť zo zahraničia?
V blížiacich sa parlamentných voľbách to chce urobiť 55 151 ľudí. Nejde pritom o zanedbateľné číslo. Ak by bola vo februárových voľbách 50-percentná účasť, išlo by o viac ako dve percentá odovzdaných hlasov.
Pre strany, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, môžu byť teda tieto hlasy rozhodujúce.
V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 poslalo hlas z cudziny 17 278 Slovákov.
Ako to, že počet voličov zo zahraničia takto stúpol?
Voľby poštou zo zahraničia na sociálnych sieťach propagovalo najmä občianske združenie Srdcom doma.
"Kampaň sme spustili hneď, ako boli voľby vyhlásené, teda 4. novembra," vysvetľuje si veľký záujem predseda združenia Samuel Zubo.
Pomohli podľa neho aj aplikácie, cez ktoré sa dalo o možnosť voliť poštou rýchlo a jednoducho požiadať.
To, že by malo jeho združenie prepojenie na opozičné strany, ako by sa mohlo zdať zo Sakovej vyjadrenia, Zubo odmieta.
"Nie sme organizácia spojená s politickými stranami. Nemáme ani žiadne finančné prepojenie na kohokoľvek, akúkoľvek stranu," hovorí Zubo.
- Najnovšie správy o parlamentných voľbách 2020
- Aktuálne preferencie politických strán
- Kandidátne listiny politických strán
- Všetky informácie o voľbách do NR SR 2020
