Túžil po pozornosti, a tak si začal vymýšľať, že páchal vraždy. Psychiatrom a neskôr polícii opisoval nepredstaviteľne brutálne násilie vrátane kanibalizmu a oddeľovania končatín obetí, do detailov rozprával, ako pripravoval o život deti, ženy aj mužov.
Pacient švédskej psychiatrickej liečebne v mestečku Säter sa priznal v 90. rokoch k viac než tridsiatim vraždám a za osem z nich ho aj odsúdili. Napriek tomu, že neexistoval nijaký iný dôkaz než jeho priznanie.
Polícia minula obrovské množstvo prostriedkov na preverenie miest, o ktorých tvrdil, že tam zahrabal alebo hodil obete, no bez výsledku.
Sture Bergwall, ktorý vystupoval pod pseudonymom Thomas Quick, sa stal najznámejším sériovým vrahom vo Švédsku. Ibaže ním nebol.

Keď mu nový psychiater v roku 2001 znížil konské dávky liekov, ktoré dostával, Bergwall náhle prestal s políciou spolupracovať a stiahol sa z očí verejnosti. Až v roku 2008 sa dokumentarista Hannes Råstam začal pýtať a zistil, že prípad stojí na vode.
V dokumentácii neboli žiadne dôkazy so stopami DNA, žiadne vražedné zbrane, žiadni očití svedkovia. Bergwall sa Råstamovi priznal, že si všetko vymyslel.

Súd pred siedmimi rokmi Bergwalla nakoniec zbavil všetkých obvinení. Najväčší justičný omyl v histórii severskej krajiny dostal vlani filmovú podobu pod názvom Dokonalý pacient.
Bergwall bol v liečebni tri roky, keď sa priznal k prvej vražde. Tvrdil, že sa cítil veľmi osamelo a všimol si, že personál sa viac venuje ťažkým kriminálnikom. A tak sa odhodlal na nehoráznosť.
"Čo by ste povedali, ak by ste vedeli, že som urobil niečo naozaj hrozné?" opýtal sa Bergwall podľa britského denníka The Guardian svojho terapeuta v roku 1992.
A ďalej opísal jeho reakciu: "To vzbudilo jeho záujem. Povedal som 'možno som niekoho zabil', a keď som to raz povedal, už neexistovala cesta späť."
Hanba mýliť sa
Čím k väčším brutalitám sa Bergwall priznával, tým viac liekov mu dávali, a lieky ho zas dostávali do stavov, v ktorých si vymýšľal čoraz väčšie násilnosti.