BRATISLAVA. V Bratislave by v nasledujúcich rokoch malo vzniknúť Národné kultúrne a kongresové centrum. Na jeho vybudovanie by malo byť do roku 2026 vyčlenených do 60 miliónov eur.
V stredu o tom na svojom zasadnutí rozhodla vláda.
Vláda schválila vybudovanie centra
Hlavným cieľom projektu je vytvoriť v hlavnom meste moderné a multifunkčné centrum, ktoré bude organizovať a hostiť národné aj svetové kongresové a kultúrne podujatia rôzneho charakteru.
Vláda podporí Bratislavu sumou 15 miliónov eur, odpustí jej aj úver Čítajte Ide napríklad o medzinárodné kongresy, kultúrne a odborné podujatia na najvyššej úrovni, podujatia štátnej a verejnej sféry, ale aj menšie športové podujatia.
Jeho vybudovaním by sa podľa predkladateľov materiálu podporil aj samotný rozvoj kongresového turizmu v Bratislave a na Slovensku.
Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum predložilo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu zámer vybudovať v Bratislave toto centrum a požiadalo aj o pomoc pri jeho financovaní.
Z predloženého materiálu vyplýva, že Bratislava "ako jediné hlavné mesto v Európe nemá kongresové či kultúrne centrum, dokonca ani mestskú kultúrnu halu."
Z návrhu kongresového centra vyplýva, že najväčšia hala by mala mať kapacitu 3000 miest a menšia okolo 500 miest na sedenie. Celková kapacita centra je odhadovaná približne na 4800 miest.
Lokalita, kde by malo byť centrum vybudované, zatiaľ určená nebola. Avšak medzi požadované kritériá pri jeho vybudovaní je zaradené širšie centrum mesta, všetky druhy MHD v pešej dostupnosti do pár minút, blízkosť dostatočného počtu hotelových kapacít či pozemok s výbornou viditeľnosťou.
Peniaze na výstavbu
Financovanie výstavby projektu Národného kultúrneho a kongresového centra plánuje byť realizované prostredníctvom účelovej dotácie, ktorú bude čerpať občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum v celkovej sume do 60 miliónov eur.
V prípade, ak si realizácia výstavby projektu vyžiada zvýšené náklady, hradené budú prípadným kapitálovým vstupom investora, bankovým úverom alebo kombináciou týchto možností. Čerpanie dotácie je naplánované na obdobie šiestich rokov 2021 až 2026.
Vláda zároveň uložila predsedovi Úradu vlády pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu (Smer), aby do 31. decembra predložil štúdiu uskutočniteľnosti zámeru vybudovania centra na posúdenie Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií.
Zároveň, aby do 31. decembra 2021 predložil projekt vybudovania centra, ktorý by mal následne posúdiť Útvar hodnoty za peniaze.
Miesto zatiaľ nevybrali
Raši tvrdí, že Slovensko si zaslúži dôstojné kultúrne a kongresové priestory, pretože za posledné roky do toho nikto neinvestoval.
Výber lokality podľa neho zatiaľ známy nie je. Ako tvrdí, rokovania na umiestnenie centra sa môžu začať. Prínos takéhoto centra je "dôležitý pre mesto, štát, ale aj celú spoločnosť".
Podľa Rašiho ide o projekt, ktorý má dlhodobý horizont. "Je dôležité, že sme teraz schválili zámer," povedal po rokovaní vlády.
Ako doplnil, jeho schválením sa môže začať pracovať na tom, aby mohla byť novej vláde doručená štúdia uskutočniteľnosti zámeru vybudovania centra. Doplnil, že celý projekt bude posúdený Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií, ale aj Európskou komisiou.
Vláda rokovala aj o:
- Viaceré zdravotnícke zariadenia, v ktorých je štát akcionárom, dostanú peniaze navyše. Dokopy dostanú 14 miliónov eur na nákup zdravotníckej techniky, rekonštrukcie či na zvyšovanie počtu pracovných miest.
- Nedostatky v poskytovaní informácií o potravinách v štátnom jazyku klesli o skoro dve tretiny. Konštatujú to autori správy o používaní štátneho jazyka na Slovensku.
- Vláda schválila materiál na rokovanie o budúcich vzťahoch s Veľkou Britániou. Jednou z priorít je ekonomické partnerstvo založené na dohode o voľnom obchode, podľa ktorej by z pohľadu Slovenska mali byť nastavené budúce vzťahy.
- Na podujatia, umelecké realizácie a investičné akcie súvisiace so 75. výročím skončenia sa druhej svetovej vojny bude vyčlenených z rozpočtu 3 434 000 eur.
- Štát v roku 2020 plánuje prostredníctvom zeleného verejného obstarávania nakupovať najmä čistiace prostriedky a upratovacie služby. Ministerstvo životného prostredia uvádza, že práve tieto položky boli v roku 2018 najčastejšie obstarávanými produktovými zložkami v štátnej správe.
