BRATISLAVA. Krajský súd (KS) v Bratislave sa nestotožnil so sťažnosť Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z decembra 2018, ktorý prerušil konanie voči exministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.
Prerušené konanie bude podľa odvolacieho súdu síce predložené Súdnemu dvoru EÚ, ale KS výrok prvostupňového súdu v jednom bode upravil vlastným výrokom.
TASR o tom informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak.
Obrátia sa na európsky súd

"KS v Bratislave na neverejnom zasadnutí 11. februára zrušil uznesenie OS Bratislava I zo dňa 12. decembra 2018 vo výroku v bode jedna a nahradil ho vlastným výrokom a to, že súd prerušuje trestné stíhanie a požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežných otázkach. Dôvodom zmeny výroku rozhodnutia bola nesprávna aplikácia ustanovení Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006," vysvetlil hovorca.
Podľa jeho slov v ďalšej časti bolo prvostupňové rozhodnutie ponechané v platnosti, pretože senát nadriadeného súdu rešpektoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá totiž bráni nadriadenému súdu, aby zakázal alebo znemožnil podriadenému súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, ak to považuje za potrebné. Utorkové rozhodnutie KS je právoplatné.
OS Bratislava I prerušil konanie voči exministrovi koncom novembra 2018 na návrh obhajoby.
Súd zamietol aj sťažnosť proti Lexovi
Iný senát KS v Bratislave v utorok rovnako na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť KP v Bratislave proti júnovému uzneseniu Okresného súdu (OS) Bratislava III, ktorý prerušil konanie voči exriaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.
Tento senát sa síce nestotožnil s názorom OS Bratislava III, že je nutné obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, avšak musel rešpektovať judikatúru Súdneho dvora EÚ rovnako ako v prípade exministra Gustáva Krajčiho.
Teda, že judikatúra bráni nadriadenému súdu, aby zakázal alebo znemožnil podriadenému súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, ak to považuje za potrebné.
Plénum Ústavného súdu koncom mája 2017 potvrdilo aprílové rozhodnutie Národnej rady o zrušení tzv. Mečiarových amnestií z 3. marca a 7. júla 1998 a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997.
Za uznesenie hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Právomoc zrušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy.