BRATISLAVA. Nedostatok verejných financií sa podpisuje pod zlý technický stav vodných stavieb, viaceré z nich sú v havarijnom stave a môžu ohroziť obyvateľov v ich okolí.
Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Zastarané stroje, nedostatok obsluhy
Poukazuje pritom na štátny Slovenský vodohospodársky podnik, kde zastarané stroje a nedostatok vyškolenej obsluhy môžu tiež spôsobiť, že Slovensko nedokáže plniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Belehradského dohovoru o režime plavby na Dunaji.
Zistenia vyplývajú z kontrolnej akcie, ktorú v minulom roku realizoval Najvyšší kontrolný úrad v Slovenskom vodohospodárskom podniku a preverovaným obdobím boli roky 2016 až 2018.
Vodohospodári žiadali 300 miliónov, dostali 130
Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že štát si prostredníctvom ministerstva životného prostredia nedostatočne plní svoje povinnosti voči Slovenskému vodohospodárskemu podniku a neposkytuje mu dostatok finančných prostriedkov na nevyhnutnú opravu i údržbu vodných diel.
Na monitorovanie kvality vôd pôjde 5,5 milióna eur z eurofondov Čítajte "Slovenský vodohospodársky podnik požadoval v období rokov 2010 - 2018 od vlády na plnenie svojich základných povinností pri správe majetku štátu, pre odstraňovanie identifikovaných technicko-bezpečnostných nedostatkov bezmála 300 miliónov eur, avšak reálne získal sumu necelých 130 miliónov eur," informoval hovorca Národného kontrolného úradu Marek Papajčík.
"Aj na základe odporúčaní Národného kontrolného úradu podnik v rokoch 2017 a 2018 získal zo štátneho rozpočtu peniaze na bežné a investičné prostriedky, neboli však v požadovanom rozsahu a nedokázali vyriešiť dlhodobé problémy podniku," uviedol Papajčík.
Podnik nemá šancu šetriť
Strata tohto štátneho vodohospodárskeho podniku dlhodobo rastie a ku koncu roka 2018 presiahla podľa Národného kontrolného úradu sumu 169 miliónov eur.
"Naposledy dosiahol podnik zisk 2,2 milióna eur v roku 2013. Zlepšenie ekonomickej kondície vodohospodárskeho podniku nesľubujú ani ostatné zámery ministerstva, ktoré predpokladajú, že podnik by mal na svojej prevádzke ušetriť už v tomto roku viac ako 11 miliónov eur," spresnil Papajčík.
Veľký modernizačný dlh
Rizikové sa podľa kontrolórov ukazuje aj strednodobé plánovanie rozpočtových zdrojov, kedy z rezortného rozpočtu je pre podnik naplánované krátenie štátneho finančného príspevku z tohtoročných osem miliónov len na 1,9 milióna eur v roku 2022.
"Iba úsporné opatrenia nepomôžu systémovo a ani udržateľne vyriešiť už desať rokov stratové hospodárenie strategického štátneho podniku a najmä riešiť jeho veľký modernizačný dlh týkajúci sa vodných stavieb," podotýka Národný kontrolný úrad.
Podľa kontrolného úradu hrozí, že podnik bude musieť zastaviť či obmedziť kľúčové aktivity, vrátane činností, ktoré musí vykonávať zo zákona.
Iný spôsob prerozdeľovania poplatkov
Príjmy Slovenského vodohospodárskeho podniku by podľa Národného kontrolného úradu pomohla zlepšiť zmena v spôsobe prerozdeľovania poplatkov za odbery podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd.
"Podnik vyrubil v rokoch 2016 až 2018 poplatky v celkovej sume 37,5 milióna eur, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu. Ako správca významných vodných tokov však dostal Slovenský vodohospodársky podnik z tejto sumy na úhradu nákladov len zlomok, dva milióny eur," upozornil Národný kontrolný úrad s tým, že odporúča zvážiť návrh zmeny systému distribúcie týchto poplatkov v prospech Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Kontrolóri odporučili zmeny riadenia
V dôsledku modernizačného dlhu sa podľa Národného kontrolného úradu zhoršil stav vodných stavieb vybudovaných v 50. a 60. rokoch minulého storočia a viaceré vodné stavby sú v havarijnom stave, alebo je ohrozená ich bezpečná funkcia.
Národný kontrolný úrad odporúča systémovú zmenu riadenia Slovenského vodohospodárskeho podniku a zabezpečenie dostatočného financovania zo strany envirorezortu.
Ministerstvo: Bezprostredné riziko nehrozí
Ministerstvo životného prostredia deklaruje, že sa dlhodobo a intenzívne zaoberá témou nedostatku financií v Slovenskom vodohospodárskom podniku.
Envirorezort tak pre TASR reagoval na výsledok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v Slovenskom vodohospodárskom podniku, ktorý ukázal, že nedostatok financií ohrozuje činnosť tohto štátneho podniku. Ministerstvo sa so správou kontrolného úradu stotožňuje.
"V roku 2020 sa financovanie SVP zo štátneho rozpočtu pohybuje vo výške ôsmich miliónov eur, pretože pôvodný návrh bol znížený o 11,5 milióna eur a ministerstvo už v súčasnosti otvára rokovania o potrebe zvýšenia týchto prostriedkov na zabezpečenie zákonných povinností podniku," uviedlo ministerstvo.
Zároveň tvrdí, že sú vedením podniku po konzultáciách s ministerstvom prijímané maximálne úsporné a optimalizačné opatrenia.
Situácia je podľa envirorezortu o to náročnejšia, že podnik od januára 2020 prevzal do svojej správy okrem doteraz spravovaných 33-tisíc kilometrov vodných tokov aj ďalších 22-tisíc kilometrov, ktoré doteraz spravovali iné štátne podniky.
"Žiadna vodná stavba nateraz nie je v stave, že by hrozilo akékoľvek bezprostredné riziko nebezpečenstva z nich. Havarijné stavy sú v rámci možností odstraňované a zlé technické stavy sú monitorované a postupne riešené tak zo štátneho rozpočtu, ako aj eurofondov," spresnilo ministerstvo.
Dlhodobý deficit investícií do technického stavu vodných stavieb v správe podniku z minulých období si podľa rezortu vyžaduje systematickú a dlhodobú pozornosť so značnými investíciami.
Vodohospodári súhlasia so závermi kontrolórov
Slovenský vodohospodársky podnik sa plne stotožňuje so závermi i odporúčaniami kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Tvrdí, že dlhodobo poddimenzované financovanie zo strany štátu má za následok stále sa viac zhoršujúci technicko-bezpečnostný stav vodných stavieb.
"Na druhej strane však treba podotknúť, že žiadna vodná stavba nateraz nie je v stave, že by hrozilo akékoľvek bezprostredné riziko nebezpečenstva z nich. Havarijné stavy sú v rámci možností odstraňované a zlé technické stavy sú monitorované a postupne riešené ako zo štátneho rozpočtu, tak aj eurofondov," povedal pre TASR hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
V roku 2020 sa financovanie podniku zo štátneho rozpočtu pohybuje vo výške osem miliónov eur, keďže pôvodný návrh bol znížený o 11,5 milióna eur a v roku 2022 by mala táto suma predstavovať len 1,9 milióna eur z požadovaných 70 miliónov eur.
"Aj keď sú v podniku prijímané úsporné a optimalizačné opatrenia a spolu s ministerstvom životného prostredia sú otvárané rokovania o potrebe zvýšenia týchto prostriedkov pre zabezpečenie zákonných povinností podniku, je situácia o to náročnejšia, že podnik od januára 2020 prevzal do svojej správy okrem doteraz spravovaných 33-tisíc kilometrov (km) vodných tokov aj ďalších 22-tisíc km, ktoré doteraz spravovali iné štátne podniky," podotkol Bocák.
Vodohospodársky podnik víta odporúčania smerujúce vláde upraviť legislatívu v oblasti optimalizácie spoplatňovania odberu podzemných vôd a vypúšťania odpadových vôd.
Ide podľa podniku o nástroje, ktoré môžu významným spôsobom pomôcť k financovaniu služieb vo verejnom záujme a starostlivosti o zverený majetok štátu.
Vodohospodári súhlasia s potrebou zefektívnenia vybraných činností podniku, ako aj s dozorom nad efektívnosťou realizácie projektov, respektíve stavieb zameraných na protipovodňovú ochranu.
Podnik odmieta znížiť stav zamestnancov
So zasahovaním do zabezpečovania vodohospodárskych služieb a chodu štátneho podniku prostredníctvom znižovania stavu zamestnancov, ktorých je už v súčasnosti o 300 menej ako v roku 2010, však nemôžu súhlasiť.
"Takýto postup je v rozpore so zákonom o štátnom podniku. Faktom ostáva, že dlhodobý deficit investícií do technického stavu vodných stavieb v správe podniku z minulých období si vyžaduje systematickú a dlhodobú pozornosť so značnými investíciami," podotkol hovorca.
