BRATISLAVA. Výsledky posledných vedomostných i kompetenčných testovaní potvrdili, že sa slovenskí žiaci zlepšili a rezortu školstva i príslušným organizáciám sa podarilo zvrátiť negatívny trend.
V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (SNS).
Heger to až tak pozitívne nevidí
Súvisiaci článok Opatrenia na rozvoj vzdelávania sa darí podľa Lubyovej postupne napĺňať Čítajte Predseda poslaneckého klubu OĽaNO v Národnej rade (NR) Eduard Heger v rozhlasovej diskusii oponoval tým, že zlepšenie nie je dôsledkom systémových zmien, ale skôr osobnej iniciatívy aktívnych učiteľov.
Lubyová poukázala na to, že zlepšenie vykázali nielen nedávno zverejnené výsledky v treťom ročníku celoslovenského testovania piatakov, ale aj výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA.
"V matematike dosiahli žiaci priemer OECD, to je obrovský zlom, výrazne sme sa zlepšili aj v prírodovednej a čitateľskej kompetencii. A keďže je to potvrdené aj výsledkami v Testovaní 5, môžeme povedať, že toto je obdobie, keď sa nám podarilo prelomiť klesajúce tendencie," povedala Lubyová.
Heger pripúšťa, že k zlepšeniu prišlo, je však presvedčený, že skôr ako inštitucionálne nástroje tomu pomohla dobrovoľná aktivita pedagógov.
"To je proste fakt, nie je to zásluha rezortu školstva, je to výsledok toho, že sa inovatívni učitelia pospájali a snažia sa aj prácou navyše poskytnúť kvalitnejšie vzdelávanie," povedal Heger.
Regionálne rozdiely pretrvávajú
Obaja sa zhodli v tom, že pretrvávajúcim problémom sú veľké regionálne rozdiely vo výsledkoch a že napraviť súčasný stav pomôže zlepšenie predškolskej prípravy a zintenzívnenie pomoci štátu komunitám v nepriaznivých socio-ekonomických podmienkach.
Heger si v tomto prípade myslí, že je potrebné prijať opatrenia smerujúce k povinnosti predškolskej prípravy už od troch rokov.
"Už roky na to poukazujeme, deťom z marginalizovaných komunít to pomôže nielen v prípade získavania potrebných zručností pred nástupom do školy, ale aj v jazykovej príprave, a nebudú musieť byť tak zaraďované do špeciálnych škôl," upozornil.
Lubyová pripomenula, že SNS má v programe zámer nárokovateľnej škôlky pre troj- a štvorročné deti, myslí si však, že pokiaľ nenastane závažná reforma a nevráti sa časť kompetencií v oblasti zriaďovania škôl a škôlok z agendy miest a obcí na štát, je zabezpečenie dostatočnej kapacity škôlok pre prijímanie troj-, štvorročných detí nereálne.
"Aj pri zavedení povinnej predškolskej dochádzky od piatich rokov s tým Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) malo problém, aj preto sme účinnosť opatrenia posunuli až od roku 2021," poznamenala ministerka školstva.
Platy sú podľa Hegera stále nízke
Lubyová tiež pripomenula, že Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania ráta s kontinuálnym celoplošným zvyšovaním učiteľských platov tak, aby Slovensko dosiahlo v krátkom období priemer OECD.
Ministerka poukázala na to, že prostredníctvom nárastu platov a odmien pre učiteľov v posledných rokoch sa učiteľské povolanie stáva opäť atraktívnejšie.
"Opäť sme svedkami návratu ľudí do školstva, lebo tie platy začali byť kompetitívne," povedala Lubyová.
Plánovaný kontinuálny nárast by mal zabezpečiť podľa nej to, aby začalo byť platovo zaujímavých aj "tých niekoľko pozícií, ktoré sa ešte atraktívne nie sú".
Oponent v rozhlasovej diskusii, predseda poslaneckého klubu OĽaNO v Národnej rade Eduard Heger, prisľúbil, že pokiaľ budú mať "Obyčajní" po voľbách príslušný mandát od ľudí, budú klásť dôraz na ďalšie zvýšenie peňazí pre učiteľov.
"Stále sú tie platy nízke, aj pokladník v hypermarkete má často vyššiu mzdu. Takže áno, máme to v programe a chceli by sme sa pri začínajúcich učiteľoch dostať na priemernú mzdu spred dvoch rokov, aby mali i pri nástupe dostatok peňazí a mohli uživiť rodinu," povedal Heger.
Poukazuje však na to, že v poslednej dobe sa rezort málo staral napríklad o zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pre učiteľov.
"To bolo na ich pleciach, museli si to zabezpečiť externe, z vlastných peňazí, lebo štát im to zabezpečiť nevie, a to je jednoducho zlyhanie a jeden z výsledkov 12-ročného pôsobenia SNS v rezorte školstva," zdôraznil.
Lubyová je presvedčená, že rezort sa staral nielen o výrazné zlepšenie finančných podmienok, ale aj o spoločenský status učiteľa.
"Prostredníctvom zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch sme dosiahli, aby boli lepšie ochránení pred sociálno-patologickým správaním, ktorému sú často vystavení v rámci tlaku verejnosti, správania žiakov i kolegov. Zákon, nový pracovný poriadok a etické kódexy zlepšujú ich pracovné podmienky, a tým aj zvyšujú ich spoločenský status," upozornila.
