BRATISLAVA. Vlani, niekoľko dní pred začiatkom letných prázdnin, schválili koaliční poslanci s extrémistickou ĽSNS a Sme rodina za 24 hodín nové pravidlá financovania politických strán.

Návrh, ktorý predložila SNS, znevýhodňoval najmä nové strany ako PS-Spolu či Za ľudí.
"Keby sme to nestihli v júni, tak by počas leta napumpovalo toľko peňazí do politických strán, že už by pomohlo Slovensku len plakať a rozhodovali by o štáte bohatí ľudia. Bolo to akútne," tvrdil predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.
Zdôvodňoval tak, prečo podľa neho nebol zneužitý inštitút skráteného legislatívneho konania. Do volieb vtedy zostávalo osem mesiacov.
Zákon umožňuje, aby Národná rada schvaľovala zákony v skrátenom konaní za mimoriadnych okolností. Sú presne vymedzené, rokovať tak možno, keď môže prísť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak štátu hrozia hospodárske škody alebo ak urýchlené prijatie zákona vyžaduje Rada bezpečnosti OSN.
Poslanci, ktorí zasadajú v parlamente posledné štyri roky, nie sú jediní, ktorí čelia kritike, že pri skrátenom legislatívnom konaní neboli naplnené podmienky určené zákonom. Pochybnosti sa objavovali aj počas predchádzajúcich volebných období.
Teraz navrhujú Smer a SNS, aby poslanci v skrátenom legislatívnom konaní schválili 13. dôchodok, zvýšili rodičovský príspevok či zrušili diaľničné známky. Rokovať sa bude v utorok, necelé dva týždne pred parlamentnými voľbami.
Opozícia aj odborníci hovoria o tom, že postup je nezákonný a v krajnom prípade o ňom môže rozhodovať Ústavný súd.
"Je možné, že takýto proces prijímania predmetných zákonov by mohol byť v prípade konania pred Ústavným súdom považovaný za takú chybu, ktorá by znamenala neústavnosť prijatých zmien," hovorí právnik Imrich Vozár, ktorý spolupracuje s mimovládnou organizáciou Via Iuris.
Ústavný súd by rozhodoval prvýkrát
Ústavný súd zatiaľ nikdy nerozhodoval o podnete, v ktorom by niekto namietal odôvodnenosť skráteného legislatívneho konania.