BRATISLAVA. Takmer dve tretiny predstaviteľov verejnej správy pochybujú, že je Slovensko pripravené na prípadné hybridné hrozby. Vyplýva to z prieskumu organizácie Globsec.
Mimovládka pripravila aj príručku, ako sa brániť spomínaným hrozbám.
Na štát a spoločnosť môžu zaútočiť rôznymi spôsobmi. Takzvané informačné operácie patria k ich najčastejším prejavom, pretože ovplyvňovať a manipulovať verejnú mienku cez informačný priestor je nielen rýchlou, ale aj lacnou možnosťou ako zdiskreditovať jednotlivca, oslabiť skupinu, či podkopať dôveru v štát a jeho inštitúcie.
„Každá inštitúcia sa dnes môže stať terčom informačnej operácie alebo hybridného útoku. Môže sa prejaviť náhlou a silnou vlnou takzvaného trollingu, falošnou verziou webstránky či účtu na sociálnej sieti, alebo pokusom o napadnutie emailov,“ upozorňuje jedna z autoriek príručky Dominika Hajdu, analytička Globsecu.
„Častejším cieľom útoku sú zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré môžu čeliť pokusom o manipuláciu prostredníctvom falošných účtov na sociálnych sieťach či internetových portálov, ktoré sa tvária ako médiá, ale aj prostredníctvom cielenej reklamy.
Cieľom takýchto útokov môže byť narušenie dôvery v inštitúcie, ale aj polarizácia a zvyšovanie napätia medzi obyvateľmi,“ dodala analytička Katarína Klingová.
Cieľom publikácie „Ako sa brániť proti informačným operáciám: Príručka pre komunikátorov“ je pripraviť na informačné operácie najmä komunikátorov vo verejnej správe.
Tí, ako predstavitelia štátu a jeho inštitúcií s možnosťou komunikovať s verejnosťou, predstavujú prvú líniu pri ochrane štátu a spoločnosti.
Okrem praktických tipov na zvolenie správnej odpovede v krízových situáciách príručka venuje špeciálnu pozornosť systematickému budovaniu odolnosti prostredníctvom strategickej komunikácie.
Názorné ukážky praxe zo Slovenska a zahraničia, ktoré publikácia obsahuje, zase môžu slúžiť ako vhodný zdroj inšpirácie pre ďalších komunikátorov.
