Útoky voči rómskej menšine sa u nás objavujú prakticky bez zmien počas celého storočia. Recyklujú sa predsudky a ponižovanie. Aj tu sa však nájdu vzácne hlasy, ktoré namiesto nenávisti žiadajú ľudskosť a nápravu.
"Cigáni sú najhoršou vrstvou človečenstva"
„Cigáni sú najhoršou vrstvou človečenstva na Slovensku... Cigánstvo nemá žiadnej inteligencie a učiť, vzdelávať sa, rozmýšľať nechce. Pracovať nechce. Pokrstený je každý cigáň, jeho duch, jeho rozum a srdce nemá pochopu o Bohu, o spravedlivosti Božej, o pravom kresťanstve, o mravnom živote.“

Tieto slová zazneli na Slovensku pred rovnými sto rokmi. Vyšli 4. júla 1920 v denníku Slovák, novinách Slovenskej ľudovej strany vedenej Andrejom Hlinkom. Krátko po vzniku Československa ich napísal mladý kňaz Ján Ferenčík, ktorý neskôr zastával významné cirkevné posty a za vojny v Ružomberku vyjadril vďaku Adolfovi Hitlerovi.
Pred storočím písal: „Pozor na cigáňov! Množia sa a hrozia nám veľkým nebezpečenstvom... Jaké potvory vychováva si štát v cigánskom národe!"
Bol to len prvý zo série útokov.
"Sú pliagou celého Slovenska"
Keď v roku 1928 došlo k pogromu voči rómskej osade v Pobedime pri Novom Meste nad Váhom, pri ktorom miestni sedliaci povraždili šesť ľudí vrátane šesťročného dievčatka, tresty boli smiešne nízke a v tlači nechýbali protirómske články.
„Pobedimskí občania chceli cigánske plemä len odstrašiť od ďalších neprístojností a konali iba na svoju obranu,“ píše Slovák 31. januára 1929. „Je už na čase liečiť pálčivú otázku cigánov na Slovensku. Títo nomádi sú pliagou nielen Pobedima, sú oni pliagou celého Slovenska. Provokatérmi boli cigáni, čo vinu gazdov zmierňuje. Cigánsky element, taký aký je dnes, je skutočne vredom na tele nášho sociálneho národa, ktorý treba liečiť radiálnym spôsobom.“
V 30. rokoch sa v niektorých slovenských dedinách začali iniciatívne objavovať tabule oznamujúce zákaz vstupu Rómov do obcí.
"Po Židoch vyvezieme asociálne živly"
S rozbitím demokratického Československa sa začali množiť rasistické útoky v tlači. „Vedľa židovstva nesmieme prehliadnuť ani druhého cudzopasníka, Cigána... Cigáni, po Židoch ďalšia naša pliaga. Je to cudzopasný živel, ktorého menejcennosť vysvitá už z celého spôsobu ponímania života,“ hlásal pronacistický časopis Náš boj, dotovaný Treťou ríšou.
„V rozhovore ministra Alexandra Macha so sedliakmi, robotníkmi, ako aj s miestnou inteligenciou ozvala sa opakovane žiadosť slovenského ľudu, aby po Židoch odstránila slovenská vláda aj potulných Cigánov a tulákov vôbec,“ písali počas deportácii Židov do vyhladzovacích táborov 12. mája 1942 v denníku Gardista. „Radostný ohlas vyvolalo vyhlásenie, že takisto ako sme odstránili Židov, odstránime s nášho tela aj tých, ktorí sa touto židovskou mentalitou nakazili, odstránime Cigánov a tulákov, notorických korheľov a darebákov.“

Diskriminačné opatrenia vychádzali z nacistickej teórie o „asociálnosti cigánov“, Rómov označovali ako „čiernych Židov“ a „parazitov“.