ARNE MANN sa Rómom venuje od roku 1985. Ako etnológ a romista navštevoval rómske osady už za komunizmu, odvtedy publikoval veľa odborných prác a celý život pracoval na Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied. Venuje sa rómskej viere, obradom, obyčajom aj rodinnému životu tejto menšiny.
V rozhovore reaguje na najčastejšie klišé o Rómoch, na to, či vždy ich mali Slováci za lenivcov a zlodejov alebo či za socializmu naozaj pálili v bytovkách na ohníku parkety. Takisto sa dozviete, čomu pripisuje nárast nenávisti a rasovej neznášanlivosti, na ktorej si zbierajú body ultrapravicoví extrémisti.
Cigáni, po Židoch ďalšia naša pliaga. Storočie nenávisti voči Rómom Čítajte Boli tu predsudky voči Rómom vždy?
Aj ja som ich predtým mal. Z mladosti si pamätám, ako sa strašili deti, že keď budú neposlušné, vezme ich Cigán. Pritom už v 18. storočí vyvracal spišský kňaz Samuel Augustini ab Hortis vo svojom spise fámu, že Rómovia kradnú deti a takéto obvinenia označil za neuveriteľné a nepochopiteľné. Za Márie Terézie začali odoberať deti Rómom, zakázali im kočovať, sobášiť sa medzi sebou a pod trestom 20 palíc používať svoj jazyk. V Európe ich vyháňali a postihovali vypaľovaním znaku na telo, odrezávaním uší, topením, upaľovaním.
Bolo to pre rasizmus?
Už od narodenia sa konfrontujeme s inakosťou. Vždy je to my a oni. Identifikujeme sa so svojou skupinou, pričom my sme tí iní a vždy tí lepší. A ľahšie ako preukázať, že my sme tí lepší, je označiť tých druhých za horších. Predsudky sú zdedené, ale aj získané.
Napríklad najčastejší predsudok, že Rómom sa nechce pracovať?
Tento predsudok je pomerne nový. Je to viackrát opísaný fenomén. Môžete ísť ráno cestou do práce a vidieť pracujúcich Rómov, ako kopú kanále, robia na stavbách. Ale nevidíte ich, sú pre vás neviditeľní. Potom však stačí jeden opitý či hádajúci sa Róm na ulici a poviete si: typickí Cigáni.
