BRATISLAVA. Nízku angažovanosť v celoživotnom vzdelávaní by niektoré politické strany riešili budovaním vzťahu mladých k vzdelávaniu, niektoré by na druhej strane rozšírili jeho ponuku či vytvorili slobodný trh.
Podľa iných chýba atraktívna ponuka. Celoživotné vzdelávanie je jedným z bodov, na ktoré sa zameriava Národná stratégia zručnosť, ktorú pre Slovensko vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Podľa septembrového prieskumu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania takmer polovica Slovákov za uplynulý rok neabsolvovala jazykový kurz, odbornú konferenciu či seminár alebo inú formu celoživotného vzdelávania.
Ako dôvod uvádzali napríklad nedostatok financií, času či osobné a rodinné dôvody.
„Celoživotné vzdelávanie skutočne je cestou, aby sme sa nestali krajinou lacných montérov a ošetrovateľov zahraničných dôchodcov,“ uviedli pre agentúru SITA odborníci na vzdelávanie koalície Progresívne Slovensko/Spolu Vladimír Šucha a Juraj Hipš.
Možnosti rozvoja tohto vzdelávania vidia v stratifikácii vysokých škôl. Niektoré z nich by sa mu mohli podľa nich intenzívnejšie venovať.
Strana Za ľudí by podporila vysoké a stredné odborné školy v poskytovaní tohto vzdelávania.
Využili by existujúce kapacity a vytvorili ponuku štúdia a rekvalifikácie pre ľudí, ktorých povolanie je ohrozené v súvislosti s nastupujúcou robotizáciou.
Adriana Pčolinská z hnutia Sme rodina uviedla, že štát by mal definovať, ktoré oblasti vzdelávania a výskumu bude podporovať, aby tento potenciálny výpadok na trhu práce bolo možné kompenzovať v odvetviach s vyššou mierou pridanej hodnoty.
Slovenská národná strana (SNS) tvrdí, že Slovensko potrebuje existujúci systém celoživotného vzdelávania otvoriť a spružniť tak, ako sa to urobilo s duálnym vzdelávaním.
„To znamená napríklad rozšíriť počet akreditovaných programov vzdelávania dospelých aj inštitúcií,“ priblížila SNS.
Tieňový minister školstva hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Miroslav Sopko by netvrdil, že sa Slováci nehrnú do vzdelávania, podľa neho skôr chýba atraktívna ponuka. Preto by podporil vytvorenie slobodného trhu s celoživotným vzdelávaním.
Podľa Martina Beluského zo strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko je dôležité, aby sa začalo už teraz meniť formálne vzdelávanie a odborná príprava na základných, stredných a vysokých školách.
Dodal, že aj celoživotné vzdelávanie musí byť smerované na zručnosti, ktoré sú ťažko nahraditeľné strojmi alebo umelou inteligenciou.
Odborník strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling uviedol, že je dôležité začať už na úrovni základných škôl a naučiť žiakov flexibilite.
„Teda naučiť ich, že je prirodzené sa stále vzdelávať a učiť sa nové veci,“ povedal a dodal, že treba aj naďalej podporiť školy, aby vytvárali vlastné predmety kľúčové pre súčasnosť.
Kandidát na poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie Martin Šmilňák uviedol, že je potrebné, aby sa zlepšilo vzdelávanie na jednotlivých stupňoch tak, aby študenti končili vzdelávanie so zručnosťami, ktoré by im v budúcnosti zabezpečili možnosť zamestnať sa.
Hovorca strany Smer - sociálna demokracia Ján Mažgút priblížil, že strana podporí povinnú matematiku na všetkých stredných školách. Zdôvodnil to tým, že nástup štrukturálnych zmien priemyslu kladie vysoké nároky na vzdelanostnú úroveň a presun ťažiska vzdelávania smerom k prírodným a technickým vedám.
Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (SNS) koncom januára na tlačovej konferencii s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že 30 percent pracovných miest na Slovensku môže zaniknúť a ďalších 30 percent sa bude výrazne meniť vplyvom digitalizácie a automatizácie.
Vysvetlila, že v krátkej budúcnosti tak bude ohrozených 60 percent všetkých pracovných miest na Slovensku.
OECD pre Slovensko vypracovalo Národnú stratégiu zručností, ktorá by sa mala zamerať aj na skvalitnenie celoživotného vzdelávania.
