Pred stánkom s langošmi neďaleko mestského úradu vo Fiľakove sa vlní rad ľudí. Alžbeta Jančkárová natiera langoš cesnakom, smotanou či kečupom, alebo ho posype strúhaným syrom podľa želania zákazníka.
Rovnako nenútene narába aj s jazykom - podľa toho, ako sa jej prihovorí zákazník, ktorý je na rade, prepína medzi slovenčinou a maďarčinou.
Tak ako mnohí obyvatelia tohto mestečka vzdialeného len 12 kilometrov od maďarskej hranice, aj Jančkárová hovorí oboma jazykmi plynule.
Primátor mesta Attila Agócs, ktorý má kanceláriu v neďalekom mestskom úrade, je na tom podobne. V parlamentných voľbách kandiduje za Most-Híd a aj keď mu záleží na tom, aby Maďari mali v slovenskom parlamente svoje zastúpenie, nie je to pre neho v kampani prvoradé.
„Pre mňa to nie je maďarská otázka, ale otázka rozvoja môjho rodiska, miesta kde žijeme a kde si plánujeme budúcnosť,“ hovorí Agócs.
Nie je dobré vytvárať kategórie dobrých a zlých Maďarov Čítajte Na Slovensku žije okolo 450-tisíc občanov maďarskej národnosti. Doteraz sa mohli spoliehať na to, že ich záujmy v parlamente zastupovali maďarské menšinové strany.
SMK a neskôr Most-Híd boli vládnymi stranami v stredopravých vládach Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej. Most aj do nadchádzajúcich volieb vstupuje ako vládna strana.
Predvolebné prieskumy však ukazujú, že od marca v slovenskom parlamente po prvýkrát v ére samostatnosti možno nebude sedieť žiadna maďarská strana.
Nie je to však v kampani témou. Ani medzi samotnými Maďarmi tomu mnohí nepripisujú veľký význam. Sú však aj takí, ktorí sa obávajú, že bez reprezentácie sa bude menšina ďalej trieštiť.
A že chýbajúce maďarské zastúpenie v parlamente, bude pre menšinu znamenať ďalší dôvod obracať sa skôr na Budapešť, odkiaľ sa vláda Viktor Orbána snaží posilňovať svoj vplyv v širšom regióne.
Podľa analytikov Orbán využíva práve negatívne emócie a nevôľu maďarských komunít za hranicami Maďarska. Podporu v okolitých krajinách sa snaží získavať aj nalievaním maďarských štátnych peňazí do ich projektov - na školy, futbalové ihriská, ale aj veľké štadióny, maďarské médiá a kultúrne podujatia.
Pred parlamentnými voľbami je na Slovensku teda otvorená aj otázka, nakoľko maďarskú menšinu u nás oslovuje Orbánova zmes nacionalizmu a euroskepticizmu, alebo či medzi Maďarmi na Slovensku skôr pretrváva ich tradične kladný vzťah k EU.
Dvojitá identita
Železničná stanica Fiľakovo - Fülek víta návštevníkov aj domácich dvojjazyčnou tabuľou, tak ako to nariaďuje zákon o národnostných menšinách.
Katarína Tóthová, ktorá pracuje v meste ako predavačka v obchode s rozličným tovarom, je Maďarka, ale vydala sa „za Slováka ako repa“. Na otázku, či sa pri voľbách rozhoduje podľa toho, či je strana maďarská, odpovedá, že to ju nikdy nezaujímalo.
