Rozhovor s Pavlom Ruskom
vznikol 14. februára 2017 ako súčasť bakalárskej práce o televízii Markíza a kauze Gamatex. Vo chvíli, keď rozhovor vznikal, Pavol Rusko vedel, že sa rozpráva so študentkou žurnalistiky a zároveň reportérkou denníka SME. Prepis rozhovoru potom autorizoval takmer mesiac. Viaceré pasáže - v porovnaní s audiozáznamom rozhovoru - v prepise upravil. Mal podľa vlastných slov pocit, že autorka z neho "robí blbca, ktorý nevie štylizovať".
Kontroverzné pasáže, v ktorých spomína Mariana Kočnera, mafiánske skupiny a Slovenskú informačnú službu, významovo neupravoval. Napokon pristal na to, že rozhovor môže v budúcnosti použiť aj denník SME.
Z rozhovoru sme prvýkrát citovali, keď sa v máji 2017 objavila kauza sporných zmeniek. Relevantnú časť rozhovoru sme publikovali, keď Pavla Ruska v októbri 2017 obvinili, že si objednal vraždu svojej spoločníčky Sylvie Volzovej. Autorizovaný rozhovor sa však neskôr zaradil k dôkazom na súde v kauze zmeniek, denník SME ho preto prvýkrát uverejňuje celý.
Ako vznikla spoločnosť Markíza - Slovakia?
Vznikla z nápadu založiť rodinný podnik v čase, keď som pracoval v Lottope. Markíza - Slovakia sa mala zaoberať výrobou dámskych pančúch. S týmto nápadom prišla Vierka, moja exmanželka. Začali sme teda zháňať zahraničného investora.
Potrebovali sme partnera, ktorý by dokázal prefinancovať budovu, ktorú sme si vyhliadli v Liptove a kam sme plánovali umiestniť výrobné linky. Vierka vtedy robila ako redaktorka v Slovenskej televízii a riešila práve nejaké politické témy ohľadom rozdeľovania federácie.
V parlamente pri tom spoznala pána Juríka (hovorca vtedajšieho predsedu NR SR, Ivana Gašparoviča, pozn. aut.). Keď sa zmienila o tom, že hľadáme investora, povedal jej, že pozná nejakú Slovenku, ktorá žije v Nemecku a má veľa užitočných kontaktov. Tak sme sa zoznámili s pani Volzovou.
Takže nie je pravda, že sa vaša manželka a Sylvia Volzová spoznali v relácii Kroky, ktorú Viera Rusková moderovala?
Moderovať ju moderovala, ale že by v nej niekedy účinkovala Volzová, to veľmi pochybujem. Neviem si predstaviť tému, ku ktorej by bola schopná na takej úrovni povedať čo i len vetu... Ako som povedal, Vieru s ňou zoznámil Jurík. My sme jej vysvetlili, že hľadáme investora, a ona vyzerala, že všetkému porozumela. Povedala nám, že investora zoženie, tak sme jej v návale detinského nadšenia predali polovicu firmy.
Na odporúčanie pani Volzovej prišli dvaja mladíci – syn jedného nemeckého veľkopodnikateľa a jeho kolega – ktorým, ako sa ukázalo, nebola schopná ani zreprodukovať to, čo sme jej povedali my. Mladí muži čakali, že nájdu fungujúcu fabriku, v ktorej bude treba zainvestovať do nových technológií a my sme ich priviedli do starej budovy, kam by sa nezmestili ani toalety pre všetkých ich zamestnancov.
Skončilo sa to úplnou blamážou a bolo jasné, že Volzová im natárala nezmysly. Ale čo s ňou, keď už sme ju mali vo firme.
