BRATISLAVA. Zákon o štátnom občianstve je podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej potrebné zmeniť.
Preto navrhla zmenu právnej úpravy tohto zákona, na základe ktorého sa vyžaduje overovanie ovládania slovenského jazyka pre získanie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Podľa ombudsmanky priebeh a postup, akým je realizované testovanie jazykovej znalosti, nespĺňa princíp rovnosti, nestrannosti a právnej istoty.
Ministerka vnútra Denisa Saková sa s odporúčaniami Patakyovej nestotožnila, ombudsmanka preto vo veci iniciuje diskusiu.
Agentúru SITA o tom informovala Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv.
Ombudsmanka navrhuje úpravy
SaS by chcela zrušiť zákaz dvojitého občianstva Čítajte Patakyová žiadala ministerku vnútra, aby právna úprava kládla požiadavky na odbornú spôsobilosť členov hodnotiacej komisie, a tým sa zabezpečilo, že overovanie ovládania slovenského jazyka budú vykonávať osoby, ktoré sú na to odborne spôsobilé.
Odporúčala zaviesť bodové hodnotenie overovania ovládania slovenského jazyka, aby sa vyhlo slovnému hodnoteniu „vyhovel/nevyhovel“ a „preukázal/nepreukázal“, ktoré ponecháva veľký priestor pre svojvoľné hodnotenie žiadateľov o udelenie štátneho občianstva.
Zároveň požadovala, aby bolo z právnej úpravy zrejmé, na akej úrovni podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky musí žiadateľ preukázať ovládanie slovenského jazyka.
Okrem toho navrhovala, aby ministerstvo vnútra v spolupráci s príslušným ústredným orgánom štátnej správy na úseku jazykového vzdelávania zabezpečilo vypracovanie vzorového testu pre jazykovú časť skúšky, zoznamu komunikačných situácií, ako aj zoznamu otázok všeobecného charakteru, ktoré sú žiadateľom kladené počas skúšky.
Žiada zmeniť systém
Opozícia chce zrušiť odoberanie slovenského občianstva pre prijatie iného Čítajte Na ombudsmanku sa obrátil podávateľ, ktorý žiadal o udelenie štátneho občianstva. Ministerstvo vnútra mu ho neudelilo, pretože podľa neho nesplnil podmienku ovládania slovenského jazyka.
„Podávateľ namietal predovšetkým skutočnosť, že jazykovú skúšku raz úspešne absolvoval a všetci traja členovia hodnotiacej komisie sa vyslovili, že preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom a písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike. Napriek tomu ministerstvo vnútra poslalo pre pochybnosti o jeho znalostiach slovenčiny žiadosť o zopakovanie jazykovej skúšky, čo však podávateľ odmietol podstúpiť," priblížila Pavelková.
Ombudsmanka sa preto rozhodla preskúmať legislatívu upravujúcu priebeh a hodnotenie jazykovej skúšky v konaní o udelenie štátneho občianstva a zistila viacero nedostatkov.
„Nie je totiž zrejmé, na akej úrovni podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky majú žiadatelia o udelenie štátneho občianstva preukázať ovládanie slovenského jazyka,“ vysvetlila Patakyová.
Preto žiadala zmeniť systém tak, aby bolo pre žiadateľov jasné, akú jazykovú úroveň musia dosiahnuť pre udelenie štátneho občianstva.
Odporúčania odmietli
O vrátenie slovenského pasu požiadalo 882 ľudí, získalo ho 782 Čítajte Ministerka vnútra odporúčanie odmieta a tvrdí, že pri posudzovaní je potrebné, aby komisia pri rozhodovaní prihliadala na vek, zdravotný stav, vzdelanie či pracovné zaradenie žiadateľov.
„Z praxe vyplýva, že inak je potrebné posudzovať robotníka, kuchárku, dôchodkyňu, inak lekára alebo inú profesiu žiadateľa, pri ktorej používa slovenský jazyk aj v písomnej forme. Ďalej je potrebné zohľadniť skutočnosť, akej národnosti je žiadateľ. Jazykovú skúšku zvládne inak český či poľský občan, inak ukrajinský a ruský občan, ktorý píše azbukou, a inak občan vietnamskej či čínskej národnosti, pre ktorého je písomný prejav náročnejší aj z hľadiska latinskej abecedy. Inak jazykovú skúšku urobí 25-ročný vysokoškolský študent a inak nepracujúci dôchodca,“ napísala ministerka v reakcii na Patakyovej podnet.
Riešením pre odstránenie problematickej podmienky je podľa ombudsmanky zjednotenie systému, napríklad použitím rovnakého testu na úrovni B1 pre všetkých žiadateľov.
Ombudsmanka v tejto veci preto plánuje s ministerstvom vnútra naďalej komunikovať a argumentovať s cieľom dosiahnuť zmenu danej právnej úpravy, a to aj formou osobného stretnutia či diskusie za okrúhlym stolom s odbornou verejnosťou.
